Ľudský príbeh je niekedy taký zvláštny. Popretkávaný smútkom. Ani sa nemusí diať niečo vyslovene strašné, len chýba radosť. Chýba niečo, čo by vyvolalo úsmev, skutočný úsmev, a nielen taký obyčajný, a už vôbec nie ten naučený, aby bol príbeh vyrozprávaný tak, ako sa stal.
Kvetke tiež niečo chýbalo, ale poďme pekne po poriadku.
Kvetka vášnivo rada čítala. Práve sa sústreďovala na román od svojej obľúbenej americkej autorky, ktorý mal navyše aj pokračovanie. Prvá časť bola zaujímavá, napínavá a ešte aj nútiaca sa zamyslieť nad medziľudskými vzťahmi. Ani len nepripúšťala inú možnosť, samozrejme, že pokračovanie chcela. Prezerala si ho na stránke kníhkupectva a povzdychla si nad vysokou cenou. Nešlo o to, žeby peniaze nemala. Ba ani o to, žeby sa jej protivilo minúť ich na kúpu knihy, skôr naopak, pôsobilo jej to mimoriadne potešenie.
Len si pamätala iné časy, keď to až tak veľa nestálo. Tak či tak si zaumienila, že pri najbližšej príležitosti si druhý diel zadováži a hltavo dočíta rodinnú ságu.
„Bože, nech si hovorí, kto chce čo chce, môj život je taký neutešený,“ povzdychla si v modlitbe. Bola to chvíľa dôvery medzi ňou a Bohom a súčasne aj prosba, nech sa niečo zmení.
Na druhý deň si vykračovala do mesta, mienila totiž večer zájsť do kina. Zastavila sa aj v obchodnom dome, pozdraviť priateľku v kníhkupectve. Pobudla tam nejaké minúty, ešte si však nič nekupovala.
Už sa zberala na odchod, už opúšťala celý obchodný dom, keď tu zrazu ju niečia ruka poklepala po pleci.
„Prepáčte, vy ste Kvetka?“
Otočila sa a stál tam muž. Postarší, s príjemnou tvárou a záhadou v očiach. Prezradil jej, že sa má vrátiť do kníhkupectva, že tam na ňu čaká prekvapenie. Ohúrená sa teda vrátila, jej priateľka ju už druhý raz v ten deň vítala s úsmevom a tentoraz aj s dobrou správou navyše. Vysvitlo, že ten neznámy muž ju už predtým zahliadol v kníhkupectve a rozhodol sa, len tak, z dobrého srdca, darovať jej poukážku na kúpu knihy. Viete si predstaviť, ako ju to zahrialo na duši. Jáj, úsmevov by sa vtedy narozdávala, až by nakŕmili aj najsmutnejších. Pravdaže, ihneď si aj vybavila, že za poukážku si kúpi onen druhý diel. Nevie sa dočkať, kedy si ho prečíta celý a rozochvieva ju pocit vďačnosti. Predsa len to nie je až také tragické s nami ľuďmi.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies