Katolícky kňaz v Bielorusku, páter Henryk Akalatovič, bol v pondelok odsúdený na 11 rokov väzenia za obvinenie z vlastizrady, po tom, ako vo svojich kázňach otvorene kritizoval vládu prezidenta Alexandra Lukašenka. Tento rozsudok je prvým politicky motivovaným obvinením voči katolíckemu duchovenstvu v Bielorusku od získania nezávislosti po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Tento krok prichádza v čase, keď sa bieloruské úrady pripravujú na januárové prezidentské voľby, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou prinesú pokračovanie autoritárskeho režimu pod vedením Lukašenka, ktorý vládne krajine už takmer tri desaťročia.
Podľa aktivistov za ľudské práva a organizácie Viasna, ktora monitoruje ľudskoprávnu situáciu v krajine, sa 64-ročný Akalatovič, ktorý je vo väzbe od novembra 2023, odmietol obvinenia z vlastizrady. Viasna zaradila pátra medzi 1 265 politických väzňov, ktorí sú v súčasnosti držaní v bieloruských väzniciach. Aktivista Pavel Sapelka z tejto organizácie vyjadril názor, že cieľom rozsudku je zastrašiť a umlčať ďalších kňazov, ktorí by sa mohli postaviť proti režimu pred nadchádzajúcimi voľbami.
Akalatovič, ktorý pred zatknutím podstúpil operáciu a trpí rakovinou, bol po celý čas vo väzbe držaný v izolácii, pričom väzenské úrady odmietli prijať teplé oblečenie a jedlo, ktoré mu posielali jeho blízki. Kňaz, ktorý pochádza z mesta Valožyn na západe krajiny, sa stal terčom represálií za to, že vo svojich kázňach otvorene kritizoval vládu a podporoval protesty proti voľbám v roku 2020, ktoré boli široko považované za zmanipulované.
Tento rozsudok je ďalšou ukážkou rastúceho tlaku na disidentov v Bielorusku, kde po kontroverzných voľbách v roku 2020, ktoré Lukašenkovi priniesli jeho šiesty mandát, vypukli masové protesty. Opozícia a západné krajiny obvinili vládu z volebného podvodu. V reakcii na protesty došlo k rozsiahlemu zásahu, počas ktorého bolo zatknutých viac ako 65 000 ľudí a tisíce z nich boli zbití políciou.
Duchovní, najmä katolícki a protestantskí, ktorí podporovali protesty, sa stali terčom represálií. Mnohé kostoly sa stali útočiskom pre demonštrantov a niektorí kňazi ukrývali protestujúcich, čo ich postavilo do konfliktu s vládou. Bieloruské úrady sa neustále snažia kontrolovať činnosť duchovenstva, pravidelne predvolávajú kňazov na politické rozhovory a monitorujú ich kázne, internetové stránky a sociálne médiá.
Bielorusko je krajina, kde pravoslávni kresťania tvoria približne 80 % obyvateľstva, zatiaľ čo katolíci predstavujú takmer 14 % a protestanti okolo 2 %. Prezident Lukašenko, ktorý sa označuje za "pravoslávneho ateistu", je známy svojou agresívnou politikou voči disidentom, vrátane duchovných, ktorí sa zapojili do protestov v roku 2020.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies