BRATISLAVA - Zaraďovanie takzvaných nultých hodín do rozvrhu, čo je zhruba o 7.00 h, by sa malo minimalizovať. Pre TASR to uviedla psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Eva Smiková s tým, že treba pamätať na to, že v súčasnosti žiaci nenavštevujú školy v blízkosti svojho bydliska a často cesta do školy je časovo náročná, a tak sa ranné vstávanie žiakov môže posunúť do veľmi skorých ranných hodín.
"Argumentácia školy, že sa jej nedarí urobiť rozvrh hodín bez nultých hodín (napríklad nedostatok učební, úväzky pedagógov) neobstojí, v takom prípade treba voliť radšej zaradenie hodín v neskorších poobedňajších hodinách a mali by to byť predmety ako napríklad telesná výchova, nepovinné predmety, výchovy," povedala psychologička. Spánok je pritom okrem jedla základnou biologickou potrebou, ak ho deti nemajú dostatok, ide o takzvanú spánkovú depriváciu. "Aj krátkodobý nedostatok spánku sa okamžite prejaví na našej nálade, výkonnosti a emočnej vyrovnanosti," poznamenala. Spánkový biorytmus je individuálny u každého dieťaťa/žiaka. Poznáme takzvané nočné sovy a ranné škovránky, tieto typy spánku sú vrodené. Ranný typ vstáva rád skoro, po zobudení je čulý a aktívny. Ťažko sa preorientuje na to, aby bol aktívny večer a šiel spať neskôr," vysvetlila psychologička. Čiže začiatok školy, aký je na Slovensku zaužívaný, vyhovuje skôr týmto typom. Večerné typy môžu pri skorom vstávaní podľa psychologičky zažívať frustráciu, neaktívnosť a lenivosť. Pre deti je prirodzené spať, koľko si organizmus vyžaduje. Avšak v súčasnosti do spánkového režimu, ako ho nastavila príroda, vstupuje veľa rušivých elementov. "Rodič by mal dieťa pozorovať a spánok prispôsobiť jeho potrebám, kontrolovať ho a učiť dieťa pravidelnému a pokojnému spánku. Je dôležité, aby deti od narodenia zvykli zaspávať v pokojnej atmosfére, vnímať, že sú unavené, a spánok neodkladať," dodala Smiková.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies