MOSKVA, Vesti.ru – Ruský prezident Vladimír Putin porozprával o tom, ako sa v roku 1999 prijalo rozhodnutie obsadiť letisko v Slatine v Kosove a kto vydal vtedy rozkaz. Povedal to v rozhovore pre televízny kanál „Rusko 1“.
Podľa Putina v júni 1999 k nemu prišiel vtedajší šéf Generálneho štábu, generál Anatolij Kvashin s myšlienkou zajatia letiska Slatina. Putin bol v tom čase šéfom FSB a tajomníkom Bezpečnostnej rady.
V júni 1999 sa skončila operácia NATO v Juhoslávii, čo malo za následok stiahnutie juhoslovanských jednotiek z Kosova. Rada bezpečnosti OSN 10. júna prijala rezolúciu o rozmiestnení mierových jednotiek v regióne.
"Na moju otázku – prečo, on (generál Kvashin) odpovedal: je jasné, že odtiaľ niekedy budeme musieť odísť, ale bude tu niečo, z čím sa dá vyjednávať", poznamenal Putin.
Putin poznamenal, že Kvashin "sa neodvážil koordinovať túto činnosť s vyššími úradníkmi vrátane Ministerstva obrany. V každom prípade so mnou hovoril na túto tému a spýtal sa ma na môj názor", dodal prezident. Podľa jeho slov, vtedy odporučil Kvashinovi zaistiť letisko, ak to považuje za vhodné.
Ako to bolo.....
Bleskový pochod ruských výsadkárov 12. júna 1999 umožnil neočakávane pre jednotky NATO obsadiť letisko Slatina. To bol kľúčový bod na území Juhoslávie – krajiny, ktorú v tom čase práve zbombardovalo letectvo NATO z viac ako tisíc lietadiel. Účelom tejto vojenskej operácie bolo prevziať kontrolu nad letiskom Slatina pred mierovou jednotkou NATO. Strany sa neskôr dohodli na nasadení ruského vojenského kontingentu v Kosove v oblastiach kontrolovaných Nemeckom, Francúzskom a Spojenými štátmi.
Všetky podrobnosti tohto odvážneho pochodu, ktorý predbehol a zabránil vstup pozemným silám NATO, sú stále neznáme. Rozhovor s prezidentom Putinom však veľa objasnil. Hlava štátu ho poskytla osobitne pre dokumentárny film VGTRK k 30. výročiu nového Ruska. O tejto udalosti bol tiež natočený film 20 rokov neskôr "Balkánska hranica".
V tých časoch skutočnú politiku Západu ilustroval Clinton. Miloševič žiada Jeľcina, aby mu bezodkladne dodal najnovšie systémy protivzdušnej obrany S-300. Jeľcin však odmieta a dúfa, že Clinton – jeho priateľ Bill, pozastaví bombové útoky na žiadosť Moskvy. Clinton však naďalej bombardoval a Jeľcin sa vzdal Juhoslávie.
A zrazu sa ruské jednotky náhle objavia v Kosove a prevezmú kontrolu nad hlavným vojenským letiskom pri Prištine, par hodín predtým, ako ho plánovali obsadiť sily NATO. Bol to bleskový pochod ruských výsadkárov z Bosny a Hercegoviny.
Kto vydal rozkaz?
V skutočnosti tým úradníkom, ktorý schválil myšlienku veliteľa Generálneho štábu obsadiť letisko v Kosove, bol Putin. Už vtedy na príklade Prištiny ukázal, že vôľa a odhodlanie v politike sú také dôležite.
Stalo sa tak, že v tom čase, keď sa ruskí výsadkári pripravovali na pochod do Prištiny, americký štátny tajomník Strobe Talbott priletel do Moskvy.
"Prišiel som do Kremľa, aby som sa stretol s Vladimírom Putinom, tajomníkom Bezpečnostnej rady. Bol som ohromený, ako nenápadne bol jeho zmysel pre pokoj a sebavedomie. Navonok bol veľmi odlišný od vedenia krajiny – fyzický vyvinutý, nie moc vysoký, pozorný."
"Putin vyžaroval manažérske spôsobilosti, schopnosť dosiahnuť výsledky bez rozruchu a zbytočného trenia. Počúval rovnako pozorne ako aj slušne. Rovnako ako ostatným mi dal jasne najavo, že si prečítal moju dokumentáciu od spravodajských služieb. Na jednej strane je to lichotivé, na druhej strane je to znepokojujúce – ako by hovoril: o tebe viem všetko", pripomenul Talbott.
Rusko má dnes úplne iné medzinárodné postavenie. A ak sa niekto na Západe stále bojí priznať to, potom francúzsky prezident Macron, ktorý neváha hovoriť o smrti mozgu NATO, priamo uvádza, že budúcnosť Francúzska a celej európskej civilizácie závisí od vzťahov s Ruskom.
"Existujú ľudia, ktorí chcú, aby bolo Rusko silné a prosperujúce, aby vo svete a vo svetových záležitostiach bol taký faktor ako Rusko. Domnievajú sa, že ak by sa Rusko nezotavilo, nezaujalo by svoje dôstojne postavenie vo svete, svet by bol horší a nebezpečnejší. Takýchto ľudí je veľa", poznamenal Vladimír Putin.
Rusko sa na medzinárodnej scéne cíti sebavedomejšie ako kedykoľvek predtým, a to aj vďaka svojej armáde a zbraniam. Ako fungujú nové ruské zbrane, celému svetu ukázali v skutočných bojových podmienkach. A toto už nie je Priština kvôli politickému víťazstvu, je to Sýria – kvôli zachráneniu celých civilizácií pred terorizmom.
"Vždy hovorím a teraz môžem zopakovať, že vedúce vojenské sily sveta budú určite vlastniť rovnaké zbrane, aké má dnes iba Rusko, mám na mysli nadzvukové zbrane. Ale zatiaľ od roku 2018 tak nikto nemá túto zbraň. Aj keď budú mať tieto zbrane, myslím si, že ich budeme môcť príjemne prekvapiť – pravdepodobne už budeme mať prostriedky na boj proti týmto zbraniam", povedal Putin.
Zdroj: https://vesti7.ru/article/2418520/episode/14-06-2020/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies