REPORTÁŽ „Nikdy sa nikoho nepýtam – ako sa máš, ale robím všetko preto, aby sa ľudia v mojej prítomnosti cítili dobre.“

Pozval nás k sebe domov, čo si veľmi vážime, kde si zaspomínal aj na stretnutie s Alexandrom Dubčekom, ktoré ho veľmi ovplyvnilo a utvrdilo v tom, že byť láskavý a slušný k ľuďom je krásna a správna vec. Bolo to v novembri 1989, pár dní pred prvými slobodnými Vianocami. S Alexandrom Dubčekom sa stretol na demonštrácii, kde pomáhal organizátorom. Tam si 16-ročného chlapca všimol politik  a pozval ho k sebe na čaj a koláčik.

Aj ja mám rád ľudí

„Pomáhal som držať dav ľudí čo najďalej od pódia. Bolo postavené len z paliet a organizátori sa báli, aby sa nezrútilo. Medzi inými som poprosil jedného pána, aby tiež odstúpil. Ten na mňa zrúkol, že on tu veru stáť bude. Bol to Ján Čarnogurský, ktorého som ešte vtedy nepoznal,  práve ho pustili z väzenia. Pán Dubček ten konflikt zaregistroval, prišiel za nami s tým, že nič si z toho nerobte… nehnevajte sa, že na vás zvýšil hlas. Ja som mu odpovedal: To je v poriadku, mne to nevadí, ja mám ľudí rád. Aj ja mám rád ľudí, nemáte čas porozprávať sa? spýtal sa ma.“ 

Politik na mladého chlapca nezabudol a po skončení demonštrácie si Richarda vyzdvihol a odviedol k sebe domov na návštevu. Čo všetko sa počas nej udialo, sa už dozviete vo videu.

... že je tam moja mama

Richardovi sa neveľmi páči, keď vidí,  ako sa niektorí jeho kolegovia zo šoubiznisu chvália novými autami, domami a inými drahými vychytávkami. A na Vianoce už vôbec nie.

„Ja som na Vianoce s mamou, idem za ňou, príde moja sestra, sme spolu, dáme si darčeky, napapáme sa, ale pre mňa má najväčiu hodnotu to, že je tam moja mama. Môžem zjesť len nakrájaný kaleráb, nemusí tam byť ani stromček, ale je tam moja mama a cítim,  ako dýcha. A to je to krásne, čo si veľa ľudí neuvedomuje,“ vyznáva sa moderátor.

Machrovať potešením  z maličkostí

„Ja chcem machrovať tým, že ma niečo cez deň potešilo; usmiate dieťa na chodníku, alebo že som mohol dať predavačke centík pre šťastie alebo jej zbehnúť domov po chorvátsku minerálku, ktorú spomenie v rozhovore a ja ju mám zhodou okolností doma,“ vysvetľuje tajomstvo pekných medziľudských vzťahov a pokračuje.

„Nikdy sa nikoho nepýtam trápnu otázku,  ako sa máš, ale robím všetko preto, aby sa ľudia v mojej prítomnosti cítili dobre. Súkromne alebo pracovne, aby vedeli, že sa na mňa môžu spoľahnúť. S nikým sa nebavím o očkovaní, o sexuálnej orientácii, viere či politike. Ja sa s ľuďmi bavím len o pekných témach. Najprv treba vybudovať na pekných témach pekné vztahy, lebo potom tie drobnosti, ktoré som spomínal, medzi nami nerobia problém.“  

V rozhovore sa dozviete aj to, prečo sú pre neho vzácne vanilkové rožky pani Pažickej, prečo si treba pomáhať a tešiť sa z úspechu druhých, a nakoniec aj to, prečo tie Vianoce nemá rád.