ROZHOVOR: Filip Kulisev sa priatelí s monackým kniežaťom Albertom, posiela mu „fotečky“ a on ich komentuje

Vďaka nim sa stal náčelníkom ľudožrútov, potápal sa k vrakom americkej flotily, cítil silu obrovských vĺn, keď sa v loďke plavil k Antarktíde. Za svoje diela získal najvyšší európsky titul Master QEP (Qualified European Professional Photographer) v kategórii príroda a zároveň najvyšší titul Fellowship od Britského inštitútu profesionálnych fotografov. V roku 2020 sa stal držiteľom Zlatej kamery a Európskym profesionálnym fotografom roka v kategórii Dron (FEP European Drone Golden Camera Award). Hľadá krásne a unikátne miesta na Zemi, ktoré prostredníctvom fotografií prináša všetkým milovníkom prírody na Slovensku a vo svete. Keď hovorí o svojej práci v množnom čísle, má na mysli seba a manželku Zuzanu.

Krstný otcom novej publikácie ZOOM bol Ivan Bella, moderoval Peter Sklár.

Výstava na Bratislavskom hrade nie je každodenná záležitosť, je to veľkolepá akcia, vy ste si ju užili nedávno spoločne s vernisážou sa krstila aj vaša kniha ZOOM 3.

Výstava pozostáva z fotografií z našich posledných ciest a kniha ZOOM 3 - príbehy z ciest je najnovšia, v  poradí jedenásta kniha, ktorá približuje prierez práve tých posledných ciest. Vychádza vo vydavateľstve Slovart, s ktorým sa mi skvele spolupracuje. Okrem publikácie ZOOM 3 vychádza aj ZOOM SET, ktorý mapuje desaťročia cestovania a fotenia.  Zároveň sú pre nás dôkazom zázračnosti našej planéty a prírody. Za našimi fotografiami je mnoho príbehov, ktoré na prvý pohľad nevidieť.

Akých?

Radi sa o ne delíme, lebo vďaka nim ešte lepšie spoznávame svet a samých seba. Občas sme ako lovci – stopári, dychtivo hľadajúci vhodný okamih na stlačenie spúšte a ženúci sa za ním v helikoptére, tereniaku alebo pešo s dvadsaťkilovým batohom na chrbte. Ďalšie zábery vznikli aj vďaka tomu, že som sa stal náčelníkom dediny vanuatských ľudožrútov alebo keď sme sa potápali k vrakom americkej flotily z druhej svetovej vojny. Za každou fotografiou, či už je to gorilí samec v Ugande, rybár loviaci s kormoránmi v Číne, alebo láva vybuchujúca v oceáne na Havaji, je veľa príprav, trpezlivosti, útrap a v neposlednom rade aj šťastia, ktoré potrebujeme na každej ceste. Desaťmetrové vlny, ktoré hádžu bezmocnou loďou smerujúcou k Antarktíde, útek pred praskajúcim ľadom na severnom póle alebo tri desiatky stupňov pod nulou na mrazivých Špicbergoch, kde je akákoľvek činnosť človeka paralyzovaná, nám ukázali, že sme len hračkou v rukách prírody. Trojica kníh v rámci setu azda najlepšie mapuje veľkú časť zážitkov z našich ciest po viac ako 140 krajinách sveta.  

Prečítajte si tiež: Samo Tomeček je zaľúbený ako v deň svadby a dokazuje to v novej skladbe pre manželku. Pozrite si reportáž Netiek, to sú pusinky!

Kedy ste si uvedomili, že chcete cestovať, fotiť a prípadne vydávať svoje príbehy a zážitky knižne?

Vydávanie kníh bol podnet od známeho, ktorý mi vyvolával filmy, negatívy a diapozitívy, robil mi zväčšeniny, to bol rok 2001. Postupne sa hobby menilo na prácu, prišli DVD-čka, kalendáre, nabralo to celé príjemný rozsah nielen na Slovensku, ale i vo svete. Vtedy sa udiala aj prvá výstava, predali prvé obrazy, bol o ne,  pre mňa, nevídaný záujem.  Potom narastal záujem o všetky produkty a rozrástlo sa to na dnešné pomery.

K foteniu vás priviedli rodičia alebo kde bol impulz, že toto je vaša cesta?

Rodiča nie, bavila ma vždy príroda, jej spoznávanie, potom prišli cesty a k tomu sa pridružila fotografia. Mojím cieľom v detstve bolo, že keď budem veľký, budem veľa cestovať, pozorovať prírodu, ale prvotným cieľom nebolo fotografovanie. Teraz fotí každý všetko, každý deň vznikajú vo svete miliardy fotografií. Pred tridsiatimi rokmi, keď som začal ja, boli obmedzené možnosti, lety, všetko bolo úplne inak. Individuálne sa to ani nedalo robiť. Dnes cestujem len s manželkou Zuzkou a robíme spolu vo dvojici.  

Máte ešte miesta, kde ste neboli a túžite po nich?

Samozrejme, sú také miesta, aj keď každým rokom sa ich počet zmenšuje a naozaj ich už nie je veľa. Neboli sme ešte na Galapágoch, verím, že je to otázka času, ešte máme nejaké ostrovy v Tichomorí, v Pacifiku, kde sme neboli a chceli by sme. Kvôli pandémii sa dnes na niektoré miesta ťažko dostať, ale podarilo sa nám byť minulý rok na Islande, ktorý sme mali „pre seba“, rovnako Grécko, aj tento rok sa nám podarilo navštíviť miesta, kde sme predtým stretávali turistov a teraz sme nestretli absolútne nikoho. Zvláštny pocit, ale užili sme si ho. Aj keď niekedy to bolo smutné v tom, že domorodci sú odkázaní na turistov, a keď vám povedia, nechceme peniaze, čo s nimi, chceme jedlo, je to na zamyslenie.

Naopak, máte so Zuzkou miesto, kam sa radi vraciate?

Určite je to Namíbia, Havaj a samozrejme USA a Kanada, Austrália, Nový Zéland je pre nás stále „topka“, Island z fotografického hľadiska. Antarktída a póly to je dosť náročné na cesty, ale absolvovali sme to niekoľkokrát a vždy je to úchvatné, vznikla z toho aj kniha Polárna planéta. Vo februári 2022 nás čaká pokračovanie výstavy v Monaku a bude to vonku, takže celkom veľká udalosť. Je to presunuté z tohto roka, tak verím, že sa to podarí, otvárať ju budeme spoločne s kniežaťom Albertom a bude prístupná celý mesiac.

Ako to u vás vyzerá, keď si plánujete dovolenku – celý rok cestujete, navštevujete rôzne miesta a potom, že dovolenka, však tu sme boli, tam sme boli...

U nás je dovolenka a cesta v zásade to isté. Dovolenky ako pobytové zájazdy prakticky nepoznáme, až na pár výnimiek, takže naše cesty sú zároveň dovolenkami, ale priorita je nakrúcanie, fotenie. Cesty sú dlhodobo plánované. Doprajeme si na nich, aj my potrebujeme relax ako kúpanie v mori a nejaké krátke vyvaľovanie sa, ale týchto momentov naozaj nie je veľa.

Možno vás zaujme: Pop-art má len jedného kráľa! Všetko najlepšie, Andy Warhol

So Zuzkou ste spolu prakticky 24/7, nemáte nikdy ponorku, že už choď aspoň na hodinu odo mňa?

Určite nie, ja som so Zuzičkou veľmi rád a považujem za veľké šťastie nájsť v živote človeka, s ktorým dokážete zdieľať všetky svoje radosti i starosti. V novembri budúceho roka oslavujeme spoločných tridsať rokov.

Chystáte pre ňu nejaké prekvapenie?

Nie som príliš romantický typ, v tomto smere je so mnou trochu nuda, ale určite niečo vymyslíme, aj keď neviem, či to bude presne v novembri. 

Čo vás čaká po tejto výstave a krste knihy?
Balíme a letíme na Fajerské ostrovy, potom chceme trochu pochodiť po Slovensku, ak by to nevyšlo kvôli pandémii, máme samozrejme príjemný plán B, ale o tom radšej nebudem hovoriť.

Máte nejaký obľúbený objekt, ktorý rád fotíte?

Dokážu ma fascinovať stromy v ich rôznych podobách, ale vyslovene obľúbené objekty nemám. Vraciame sa úmyselne na niektoré miesta, aby sme videli, ako sa časom zmenili, aby sme ich zažili v inej sezóne, ale jediný objekt, ktorému by som sa dlhodobo venoval, nemám.

Filip Kulisev veľmi rád fotí stromy.

Za posledných dvadsať rokov sa vyvinula raketovým tempom aj technika. Chodíte menej nabalený, keď prišli digitálne fotoaparáty?

Kedy ako. Istý čas sme nosili digitál aj analógový fotoaparát, fotil som aj na diapozitívy, negatívy a aj digitály, keď ešte neboli také kvalitné ako teraz. Samozrejme sa môže fotiť aj na mobil, ako to robí väčšina ľudí, ale nikdy ten výstup nebude taký kvalitný ako z fotoaparátu.

Rád fotíte aj na filmy?

Nie, už nie, aj keď tú techniku mám doma, nepredal som to, ani nevyhodil, má to pre mňa historickú hodnotu. Občas sa k tomu vrátim, urobím ten „šťuk“, aby som nezabudol, ako to znie, a potom znova šup do vitríny.

Vráťme sa k aktuálnej knihe ZOOM 3. Čo nám k nej poviete?

Ako som spomenul, sú to príbehy fotografií, lebo často sa ma ľudia pýtajú, ako vznikli fotky, tak tu nájdu odpovede nielen formou zaujímavých príbehov, ale aj technické špecifiká, akú clonu som použil, akú uzávierku, aký objektív.

Viem, že vaše knihy vlastní množstvo významných ľudí vo svete, určite si všetkých vážite, ale je niekto, kto je v tomto rebríčku na mimoriadnom poprednom  mieste?

Vyšli mi aj knihy zdobené zlatom, limitované série, niektoré si ľudia kúpili, iní ich dostali ako darček, niektoré zase niekto daroval niekomu inému. Určite najintenzívnejší a najužší vzťah je s monackým kniežaťom Albertom. Sme v kontakte, píšeme si, posielam mu „fotečky“, on mi ich okomentuje. Dlhé roky sa poznáme, preto mávam pravidelne výstavy v Monaku, on podporuje ochranu prírody na celom svete. Baví ho viac samotné cestovanie ako fotografia, preto ani neobdivuje veľmi umenie svetových výtvarníkov, grafikov, sochárov, doslova sa tomu vyhýba, ale miluje krásne fotografie ktoré ho inšpirujú, potom navštívi tie miesta a je to príjemné.

Možno vás zaujme: Majk Spirit predstavuje budúcnosť v umení a technológiách!