Sedem zlodejov radosti a ako sa im vyhnúť

A hoci je radosť ako vzácna ingrediencia daná do vienka každému dieťatku ako niečo prirodzené, rokmi, skúsenosťami a najmä mnohými traumatickými skúsenosťami dokážeme radosť cestou životom postrácať a jej zdroje celkom vyčerpať.

O radosť nás môže obrať sklamanie, zneužívanie, zlé vzťahy, zrady, šok, dlhodobý smútok, nepriaznivé podmienky nášho života... Často sa stáva, že aj keď sa z najhoršieho už dostaneme a žiadne objektívne podmienky nebránia tomu, aby sa radosť do našich životov vrátila, akosi ju už nevieme uchopiť. Postrácala sa, odvykli sme si od nej, zdá sa nám ako niečo navždy stratené...

Nie je to však tak - vitamín radosti možno znovu začať užívať a dostať opäť do našich dní aj po tých najťažších skúsenostiach. Treba sa len na ňu vedome zamerať, uvedomiť si, že nám v živote chýba a pevne sa rozhodnúť, že sa o ňu už nenecháme obrať. A, samozrejme, vedieť identifikovať, ktoré faktory nás o radosť okrádajú.

Poďte sa s nami pozrieť na niekoľko najčastejších zlodejov radosti aj základných pilierov, ktoré nám ju môžu znovu navrátiť do života.

1. Vzťahy
Nie je na tom nič prekvapivé, že jedným z najdôležitejších faktorov toho, ako sa celkovo v živote cítime sú ľudia, ktorí nás obklopujú. Ak sa dlhodobo zdržiavame v spoločnosti ľudí, ktorých podstatou je frfľať, fňukať, sťažovať sa, hľadať vo všetkom negatíva, zlomyseľne kritizovať, zosmiešňovať, odrádzať, ktorí sú nudní, pasívni, apriori zle a nepriateľsky naradení voči celému svetu, nemôžeme sa čudovať, že nepociťujeme žiadnu radosť. Nesprávne vzťahy sú snáď najväčšie požierače radosti, ktoré dokážu vytvoriť v našich dňoch celkom toxickú atmosféru a natrvalo zamračené. Zoberte si k srdcu múdrosť, ktorá hovorí, že stávame sa prienikom piatich ľudí, s ktorými sa najčastejšie stretávame. Buďte v tomto prieberčiví a pozvite si do života (najmä po traumatických udalostiach, keď vaša duša potrebuje uzdravenie) ľudí slnečných, podporných, dôveryhodných, inšpiratívnych, láskavých.

2.  Nedostatok záujmov

Do každého z nás vložil Boh nejaké vášne, schopnosti, dary, ktoré z nás robia jedinečné bytosti. Naša osobnosť sa špecificky prejavuje aj naším temperamentom, tým, čo nás baví, teší, nadchýna tak, že pri tom zabúdame na čas... Nezabúdajte na tieto drobné činnosti, ktoré dokážu okoreniť náš život do dokonalosti! Spomeňte si na to, čo ste v detstve milovali a zabudujte si to aj v dospelosti do svojich dní. Pátrajte po tých hobby, pri ktorých vám v bruchu poletujú motýle, strácate hlavu, spieva vám srdce. Prihláste sa na krúžky, vyhraďte si pre vašu vášeň pevné miesto v týždni, vyhľadajte ľudí s podobnými záujmami, bavte sa, hrajte sa, tvorte! To je najpriamejšia cesta k životu v radosti.

3. Nuda a rutina

Je dobré a chvályhodné mať v živote poriadok a riadiť sa disciplínou. No pevná organizácia priorít a nášho denného režimu bude o to cennejšia a užitočnejšia, ak do našich dní dokážeme „vpašovať“ nejaké to korenie nezvyčajnosti, úletu, odchýlky. Poriadok v našom živote je ako taká kostra, na ktorej všetko stojí. No je dobré ju občas „obvešať“ nejakými veselými kúskami, šperkami, bižutériou. Inými slovami – ak chodíte x týždňov v roku do toho istého obchodu, kaviarne, reštaurácie, urobte občas výnimku. Ak zvyknete nedeľu stráviť na jednom mieste, raz za čas sa vyberte na iné. Navštívte spontánne akciu, choďte na dvojdňový výlet prevetrať si hlavu a získať odstup, zorganizujte si piatok splnených želaní, doneste si do bytu nejaký dizajnérsky kúsok, ktorý zmení atmosféru domova, upečte niečo, na čo ste si doteraz netrúfli... Nedovoľte, aby sa poriadok a disciplína vo vašom živote zmenili na nudu a rutinu, ktorí zabíjajú aj posledné kúsky radosti.

4. Negativizmus a prehnaná kritickosť

Nepovieme nič nové – radosť prichádza s vďačnosťou a optimizmom a zabijete ju večným vyhľadávaním nedostatkov a orientovaním sa na to, čo nemáte. Nedovoľte, aby vaša hlava bola plná myšlienok ľútosti, strachu, nespokojnosti, nepozerajte sa na svet a seba cez čierne okuliare, nerátajte neustále, čo vám v živote chýba. Naopak, začnite každý deň úsmevom a výpočtom toho, za čo ste vďační, čo je na vás a vašom živote dobré a jedinečné. Ak máte sklonu vďačnosť strácať a opätovne sa prikláňať ku prehnanej kritickosti, zaveďte si zvyk viesť si denník vďačnosti. Uvidíte, že to vaše myslenie postupne zmení a dni rozjasní!

5. Stagnácia, pasivita

Život strávený na gauči nie je radostný život. Život nám dal Boh na to, aby sme ho objavovali, učili sa, rástli, prekonávali výzvy. Radosť máme vtedy, keď sa v našich životoch niečo deje. Keď vnímame naše dni ako prúdiacu rieku, prinášajúcu nám stále nové a nové zážitky. K tomu však niečo musíme aktívne urobiť. Minimálne vstať z gauča, otvoriť dvere a začať sa pozerať na svet otvorenými očami. Hýbte sa, športujte, tancujte, stretávajte sa s ľuďmi, počúvajte ich príbehy, učte sa nové veci. To všetko má náš mozog nesmierne rád, a duša tiež. Nenechajte sa spútať strachom z robenia chýb. Robiť niečo, aj keď s drobnými chybami, je vždy lepšie prežitý život ako nepokúsiť sa o nič.

6. „Výkonníctvo“

Možno to znie ako protirečenie voči predošlému bodu, no nie je to tak. Keď sme postihnutí chorobou „výkonníctva“, nepodnikáme veci z radosti a zdravej motivácie. Našou pohnútkou je zaplniť večným konaním a spĺňaním rôznych povinností a úloh naše pocity viny, nedostatočnosti, menejcennosti. Tým, že stále niečo konáme a sme užitoční túžime cítiť vlastnú hodnotu a dosiahnuť prijatie aj u druhých ľudí. Tak sa však zo života spoľahlivo vytráca radosť, voľnosť, spontánnosť aj rovnováha. Do akcií, tvorby, činností by sme sa mali púšťať už s vedomím vlastnej hodnoty. Nie preto, aby sme si ju takto vyrobili. Viac pátrajme po tom, kto naozaj sme, kým nás Boh autenticky stvoril a z tohto poznania budú prirodzene plynúť naše aktivity.

7. Strata integrity 

Najväčšou radosťou v živote je, keď nájdeme ten zámer, poslanie, sebarealizáciu, pre ktorú sme boli stvorení. A naopak, najväčšou životnou frustráciou je, keď to zmeškáme, zakopeme v hlboko sebe, potlačíme, zradíme. Každý z nás je tu unikát, s potenciálom vytvoriť na svete niečo jedinečné. Každý máme tiež špecifickú osobnosť, temperament, hodnoty, priority. Žiť podľa týchto priorít znamená kráčať v integrite – súlade so sebou, a to prináša do života neotrasiteľnú, všadeprítomnú radosť.  Neskĺznite do polohy, v ktorej budete chcieť vyhovieť všetkým okolo seba a naplniť očakávania sveta, aby sa z vás napokon nevytratil všetok život a radosť. Dajte si za cieľ nájsť v sebe odvahu byť tým, ktorým vás Boh stvoril (aj za cenu, že sa to nebude páčiť každému) a vytvoriť to niečo vaše, jedinečné...