Seniori a vnúčatá, prečo je dobré udržiavať ich vzťah?

„Viacgeneračné bývanie, teda život viacerých generácií pod jednou strechou, má pre zainteresovaných obojstranné benefity, či už ekonomické, sociálne alebo psychologické, avšak má to aj svoje úskalia v podobe najrôznejších konfliktov,“ hovorí Jana Janičová, psychologička z Agapé Senior Park.

Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje prospešnosť vzťahu senior – vnúča, je miera a intenzita, s akou sa seniori a vnúčatá stretávajú a najmä s akou sa starí rodičia o najmladšiu generáciu starajú. Výskumníčka a sociologička Kate H. Choi z University of California v štúdii z roku 2022 porovnala výsledky výskumov publikovaných v období 1978 – 2019 a vyšlo jej, že starostlivosť o vnúčatá nie je seniorom na prospech za každých okolností. „Pre starých rodičov vo viacgeneračných domácnostiach, ktorí sa o povinnosti týkajúce sa detí delia s rodičmi, môže byť starostlivosť prospešná, pretože nezažívajú takú intenzívnu sociálnu osamelosť. Na druhej strane im však škodí, ak za vnúčatá cítia vysokú mieru zodpovednosti, zvyšuje to ich stres. Intenzívna starostlivosť o najmladšiu generáciu ich zároveň často limituje v nadväzovaní partnerských vzťahov a žití vlastného života, takže môžu trpieť emocionálnou osamelosťou,“ konštatuje K. H. Choi. Štúdia zároveň potvrdila, že na starých rodičov, ktorí sa o vnúča starajú iba občas alebo pár hodín denne, má opatera priaznivý vplyv, a to tak na ich fyzické, ako aj duševné zdravie.

Lepšia pamäť, viac radosti

Podľa sociológov a psychológov je pre celú rodinu najprospešnejšie, ak sa udržiava kontakt medzi generáciami a seniori nepociťujú starostlivosť o deti svojich detí ako záťaž. Vtedy z toho profitujú všetky strany. Je dokázané, že deti sa vedia lepšie zaradiť do spoločnosti a viac rozumejú dejinným súvislostiam, ak ich poznajú aj prostredníctvom rozprávania starých rodičov. Aj preto je dôležité, aby sa medzi nimi zachoval kontakt. „Vzdialenosť alebo umiestnenie seniora v domove sociálnych služieb môže predstavovať obmedzenie, ale nemusí byť prekážkou. Mnoho seniorov dokáže komunikovať prostredníctvom moderných technológií, posielajú si fotografie, správy, niektorí sú aktívni aj na sociálnych sieťach. Bezpochyby, pravidelné návštevy majú na obe generácie blahodarné účinky,“ pokračuje psychologička z Agapé Senior Park.

Seniori, ktorí sú v kontakte s najmladšou generáciou, a pritom nenesú na svojich pleciach zodpovednosť za ich výchovu, trpia menej často úzkosťami a depresiou, kognitívne schopnosti si udržiavajú dlhšie a prichádzajú o ne pomalšie. Zároveň sú aj fyzicky viac fit.

Stretnutia generácií sú dôležité najmä pre starých rodičov v seniorskom veku, ktorí už nepracujú. Mnohé štúdie (napríklad Cantero a Navarro 2010, Scabini a Iafrate 2003, Mills 2001) dospeli k záveru, že starší starí rodičia už nie sú pod tlakom obáv o svoju budúcnosť, preto dokážu žiť v prítomnosti a vážiť si každodenné radosti, ako je starostlivosť o vnúčatá. 

Vlastná krv s cudzím jazykom

Je jasné, že vnúčatá (najmä tie staršie) nebaví stále počúvať príbehy babky a dedka z mladosti ani ich životné múdra. Ale to nie je dôvod, aby sa nestretávali. Aj keď sa tínedžeri často tvária, že ich starí rodičia otravujú a nudia, neraz s nimi majú intímnejší vzťah ako s rodičmi. Takýto vzťah vzniká, ak starý rodič vnúča neprestajne nekritizuje a keď tuší, čo je v jeho živote atraktívne a dôležité. Problémom v komunikácii môže čiastočne byť jazyk mladých. Ten je však španielskou dedinou nielen pre seniorov, ale aj pre samotných rodičov. Jazyk detí sa mení takmer zo dňa na deň. Pod vplyvom seriálov, hier a pesničiek doň pribúdajú slová, ktorých význam je zrozumiteľný iba ich rovesníkom. Stačí však priznať, že nerozumieme, a bariéra sa môže odstrániť. „Otvorená komunikácia je nesmierne dôležitá na budovanie kvalitných vzťahov a inak to nie je ani pri komunikácii so seniormi. Treba mať na pamäti, že akýkoľvek fungujúci vzťah by mali determinovať atribúty, akými sú láska, porozumenie aj úcta. V mnohých situáciách si môžeme povedať, že to vôbec nie je ľahké, no kľúčom je určite empatia, rešpekt a dôvera,“ uzatvára J. Janičová.