Paul bol dobrák, vedelo sa to o ňom široko-ďaleko a on sám si svoju dobrotu uvedomoval. Nie, nebol pyšný, nevystatoval sa všade, kam len dokráčal, len v mysli mu neustále vyzváňala myšlienka, že urobil nemálo chvályhodných skutkov a zaslúžil by si to najlepšie.
„Pre takých ako si ty je vyhradené špeciálne miesto v nebi,“ hovorili viacerí na jeho adresu a on len súhlasil. Kam inam by šiel po smrti, ak len nie do neba?
Predsa bez váhania rozdával chudobným, kŕmil tulákov, i svojich vlasov by sa bol vzdal, keby to bolo na prospech, až tak veľmi poznal ochotu pomáhať. Nikto ho nemusel prosíkať: „Prosím, prispej sem či tam.“
Kedykoľvek sa objavila možnosť na príspevok, využil ju a ešte i s veselým úsmevom na perách.
Sen
Jednej noci sa Paulovi sníval sen, čudný-prečudný, aspoň tak sa mu na počiatku javilo. V snení sa ocitol kdesi na hranici medzi zomieraním a životom, ktorý nasleduje ihneď po smrti. Spočiatku nerozumel, čo sa deje, až potom pochopil, že smeruje do neba, dávalo to i zmysel. Čiasi ruka pred neho postavila rebrík a Paulovou úlohou bolo vyšplhať sa po jednotlivých stupienkoch, pričom na samom vrchole ho čakala otvorená náruč Stvoriteľa. Nuž teda položil nohu na spodok a pomaly-pomaličky sa dal do štverania.
Dobré skutky
Ako sa ukázalo, jednotlivé priečky neboli len také všelijaké, ale predstavovali mužove dobrácke činy. Nesmierne sa zaradoval, vnímal to ako potvrdenie, že sa nemýlil a správne robil, keď neodmietol štedrosť, ale si ju, naopak, privinul. Avšak popri stúpaní sa diala jedna galiba za druhou, lebo čím viac stúpal, tým väčšmi padal. V zúfalstve krútil hlavou, nie je možné, aby bol taký ťarbavý a nepriblížil sa k nebu.
Musí to zdolať, jednoducho musí.
Nedarilo sa mu však ani napriek odhodlaniu, ktoré bolo, mimochodom, na závidenie. Dobré skutky na mieste schodov ho zrádzali, neudržali ho a nedokázali preniesť až k Bohu.
„Čo teraz?“ povzdychol si v beznádeji.
Vysvetlenie
Vtom začul hlas, príjemný a mocný súčasne, ťažko i vysvetliť či opísať. Jedno mu však bolo zrejmé, a síce, že nerozpráva nikto iný, iba samotný Vládca nad všetkými a všetkým.
„Neexistuje spôsob, ako sa dostať do neba, iba ak skrze mňa. Skutky bez viery vo mňa sú slabé, neudržia ťa.“
Vtedy, presne vo chvíli, keď hlas odznel, sa Paul prebudil, pretrel si čelo, a hoci sa mu len snívalo, spoznal, že to nebolo len tak a že skutočne je najvyšší čas ponapravovať nenapravené.
Prvé, čo učinil, bola modlitba, ozajstný rozhovor s Bohom, v ktorom vyznal hriechy, prosil o odpustenie i o vedenie v každom dni, či už bude dobrý alebo zlý.
Mohlo by vás zaujímať: SKUTOČNÝ PRÍBEH Myslel si, že keď sotí syna do mora, všetko sa tým skončí. Ako sa len mýlil!
S konaním dobra neustal, to nie, veď nás k tomu vyzýva i Biblia, avšak zámer sa zmenil. Pracoval, aby vzdal úctu Bohu, aby Mu preukázal lásku a dovolil svetu uvidieť, aký úžasný je tvorca neba i zeme.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies