SKUTOČNÝ PRÍBEH Jeho smrť bola náhla. Jeho osudom bola hudba. Kráľ rómskych piesní zanechal veľký odkaz

Volal sa Kamil Polakovič, familiárnejšie známy skôr ako Kamilo a isto-iste zmienka o ňom neušla jedinému nadšencovi rómskych piesní, lebo áno, práve tam sa ukázala jeho sláva a jeho spevavá hviezda žiarila tak jasno, až to oslepovalo.

Kiežby sa riadky na jeho počesť písali za iných okolností, ale pravda je taká, že kým v utorkové ráno, teda 16. augusta, 2022 ľudia vstávali s horekovaním do zamestnania, kým si deti vymieňali poznatky, aké nezbedníctva vyparatia a kým sa viacerí smiali a aj predstierali, že sa smejú, na svete sa trochu ochladilo. Kamilo totiž náhle skonal v skorých ranných hodinách a vo veku 47 rokov, čo je o to viac zdrvujúcejšie, lebo človek by v takom období nemal zdraviť smrť.

Život

Najlepšie, ako sa dá uctiť kráľ rómskych piesní, hoci je po smrti, je pripomienka toho, ako prežil svoje kráčanie po zemi. Nuž teda narodil sa do rodiny, v ktorej bolo jeho matke dopriate porodiť ešte jedno dieťa, a to dievčatko. Dvaja súrodenci teda zastupovali i nežnejšie i drsnejšie pohlavie a pri pohľade na nich sa ťažko určovalo, k čomu sa v dospelosti upíšu.

Kamilo sa v mladosti venoval viac športu, najskôr futbal a potom predovšetkým biliardu, v ktorom si dokonca vypestoval naozaj pozoruhodnú povesť, lebo ako hráčovi mu nechýbala zručnosť a obrovská šikovnosť. To ale, ako sa ukázalo, nemal zapísané ako hlavné poslanie v osude, hoci ak by zostal pri biliardovej aktivite, i tak by sa dočkal veľkých vecí. Stvorený bol na niečo väčšie, na niečo vznešenejšie, na niečo, vďaka čomu ho oplakáva toľko očí.

Kapela

Písal sa rok 1998, keď vznikol spontánny nápad založiť si kapelu. Nie priveľkú, nech je členov tak akurát, nech je spev, i vokály, i hudba, jednoducho všetko, čo treba. A nech sa skladby orientujú na prinášanie radosti, nech rozširujú úsmev a spríjemňujú oslavy a iné, do zábavy ladené podujatia. A tak sa zoskupenie skutočne zrodilo, dostalo meno City Boys, v preklade mestskí chlapci a členovia dúfali, že počin neoľutujú a že ak nič iné, aspoň sa i oni trochu potešia hraním a spievaním.

Kamilo ihneď zaujal miesto hlavného speváka a stal sa i akousi tvárou celého projektu, lebo verte či nie, na chvíľky slávy sa nečakalo dlho, veru nie.

Už prvý album spôsobil nevýdaný rozruch, roztancoval a spojil svet, ktorý sa zdal byť predtým taký rozdielny, spojil duše rómske aj nerómske a odrazu si ľudia z Trnavy, ale i mimo nej, pospevovali: „Sedíme v bare, pijeme kolu...“

City boys pozývali ako hudobníkov na udalosti všakovakého druhu, i v televízii sa ocitli, a to napríklad v relácii Senzi Senzus.

Rozpad

Zoskupenie sa hrialo, lebo pozornosť a popularita neoslabovali, ale, nanešťastie, po niekoľkých rokoch sa členovia rozdelili, čo síce malo za následok mierne komplikácie, ale napokon sa na dobré obrátilo. Kamilo pokračoval, vyspevoval piesne známe, ktoré si prerobil do svojho hrdla i ucha, ale i menej známe, také, čo sám skomponoval.

Za pozitívum, a nie malé, možno považovať, že do textov vkladal kúsok seba, že v slovách zaznamenal vtedajšie prežívanie a nehanbil sa vyspievať ani problémy.

Tak sa vynorila i skladba Poraď, mesiac, hviezdičky, ktorú jeho fantázia vymyslela ako reakciu na zaľúbenie sa a istú rodinnú neprajnosť. „Veď my nerobíme nič len to, že sa ľúbime,“ odkazuje prostredníctvom napísaného.

Tragédie

So svojou láskou sa oženil, aj otcovstvo sa mu ušlo, a to jednak vlastným pričinením, a jednak si i dcéru vyženil, čo mu ani zamak neprekážalo.

Za svoj krátky pobyt medzi nami, pominuteľnými smrteľníkmi, prekonal všelijaké príkoria, aj smrť v rodine, obzvlášť matky, aj boje s chorobou, pre ktoré mu dokonca lekári amputovali nohu.

On však, hoci nehybný a pripútaný k invalidnému vozíku, i naďalej zotrvával v objatí svojho poslania, lebo tak som presvedčená, že hudba bola jeho poslaním. Unavovala ho, možno niekedy i zaťažovala, a predsa sa jej nikdy nevzdal, mal ju hlboko v bytosti.

Zomrel náhle a nečakane, rozplakal osobnosti i tých, ktorých mená nik nepozná. Najmä však zanechal kus práce a jeden veľký odkaz, že predsa len tu nie sme večne, a či kráľ a či chudák, raz i tak dodýchame. Raz i tak položíme svetské rozkoše a bude záležať nie na tom, ako sme zomreli, ale ako sme žili. Či sme spievali, keď sme mali spievať, či sme mlčali, keď sme mali mlčať, či sme naplnili, čo sme naplniť mali.