SKUTOČNÝ PRÍBEH Myslel si, že keď sotí syna do mora, všetko sa tým skončí. Ako sa len mýlil!

Alkohol mu bol drahší než dych, povyšoval ho nad každého človeka, dokonca nad syna, ktorý vtedy dovŕšil sotva päť rokov. Nedalo sa odtajiť, že ako otec zlyhal, ale chlapča iného príslušníka rodiny nemalo, a tak sa za rodičom ťahalo, pridŕžalo sa ho v strachu z úplného opustenia.

Hlad

„Otec, som hladný,“ zakvílil v jedno popoludnie chlapec.

Muž nereagoval, trápili ho iné starosti, nevedel totiž, ako si zohnať, za čím srdce pišťalo.

Chlapec však naďalej dobiedzal, vzdať sa neprichádzalo do úvahy.

„Daj mi aspoň kúsok chleba, prosím ťa.“

Keď plač prechádzal do zúfalého náreku, muž sa spamätal, ale ani tak neprejavil láskavosť, naopak, surovo chlapca schytil a vhodil ho do mora, popri ktorom práve prechádzali.

Záchrana

Chlapček sa v slanom nebezpečenstve metal, ale plávať nevedel, nuž sa poddal a upadol do myšlienky, že voda mu prinesie smrť. Našťastie, niekto si malé telíčko všimol, a keď ho nakladali na loď, prihovárali sa mu ľudia plní lásky.

„Ako sa voláš?“

„Jakob,“ odpovedal, keď bol schopný reči.

Neznámi dobrodinci si ho osvojili, prijali ho do duší a postarali sa i o obživeň.

Jakob rástol, prospieval na duchu i tele a múdrosť ho natoľko zlákala, že sa rozhodol pre štúdium medicíny.

Vojna

Lekárske zručnosti sa mu veru nadmieru zišli, lebo keď potom zaútočila vojna, pomáhal zraneným a citlivo ošetroval každého, či bol taký a či onaký.

„Tak dobre ste ma zaopatrili,“ zachrčal pacient, o ktorom Jakob so smútkom skonštatoval, že sa nedožije viac ako zopár hodín. „Chcel by som vám dať za vaše služby dar. Je to niečo, čo zo mňa, bývalého alkoholika, urobilo poriadneho človeka. Vďaka tejto knihe som sa zmieril s Bohom. Len jedno ľutujem a budem ľutovať, že som vinou vlastného hriechu stratil chlapčeka.“

Mohlo by vás zaujímať: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Šesť vecí, ktoré by sme mali vedieť o živote

Muž trasúcou sa rukou zdvihol do vzduchu Bibliu, Jakob si ju vzal, brada sa mu chvela a oči sa zaliali slzami odpustenia.

Áno, spoznal, že muž, ktorý čochvíľa prekročí ríšu mŕtvych, je jeho otec, a nehneval sa. Naopak, oblapila ho láska veľká ako hora.

„Ja som tvoj chlapec. Som Jakob,“ šepol, čím sebe i umierajúcemu doprial ešte chvíle nazvyš, chvíle s málo slovami, ale veľa emóciami.

Bibliu si strážil ako najcennejší poklad, a keď otec dodýchal, pustil sa do čítania. Napokon sa i on sám obrátil k Bohu a namiesto vykonávania lekárskej práce sa naplno oddal úlohe kazateľa.