Slovenské "Yellostony", ktoré môžu zabíjať

Trojuholník smrti

Východné Slovensko trápi veľká environmentálna záťaž, ako neblahé dedičstvo podnikov Chemko Strážske a Bukóza Vranov nad Topľou. Súčasťou trojuholníka smrti je aj odkalisko Poša.

Približne 500 ton sudov s PCB-látkami (polychlórované bifenyly) v areáli Chemko Strážske vyvolalo na Slovensku veľký rozruch v januári 2020, keď vláda vyhlásila výnimočný stav. Kompetentní pochopili, že situácia je neúnosná, alebo išlo skôr o predvolebný ťah? Odpad obsiahnutý v sudoch môže byť dokonca aj životu nebezpečný. PCB-látky pravdepodobne presakujú do spodnej vody. Bývalý zamestnanec Chemka Jaroslav Giláni sa pre denník SME vyjadril, že mnoho sudov za bývalého režimu skončilo dokonca v lese. „Niekto z vedenia podniku prikázal, aby sudy z haly zmizli. Vyviezli ich do lesa v areáli podniku," povedal s tým, že tento odpad vtedy považovali za neškodný.

"V prvom rade expresne odstránime sudy, lebo to je najväčší problém," povedal vo februári v rádiu Express vtedajší štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla. Napriek vyhláseniu mimoriadneho stavu vládou Petra Pellegriniho v januári 2020, sú však sudy stále prítomné v areáli, v sklade uprostred lesa, ako aj v samotnom lese. Po návšteve areálu a okolia Chemka v júni 2020 sa nový minister Ján Budaj čudoval, prečo sa veci nepohli dopredu. "Ja nechápem prečo vláda nekonala. Tu sa nič nezmenilo. Minimálne tie sudy s PCB-látkami sa mali hodiť do kontajnerov, zaizolovať, veď to mohla urobiť armáda. A to, ako budú zneškodnené, to sa rieši potom," povedal Budaj s tým, že divá zver chemikálie konzumuje a rozširuje ich v sebe prítomné po širokom okolí, dokonca aj po iných regiónoch Slovenska. Aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský je presvedčený, že sa musí urýchlene konať. "My vieme, že stojíme na svetovom vrchole znečistenia pécébéčkami a ďalšími nebezpečnými látkami. Musíme použiť vedecké poznatky na to, aby sme našli urýchlené riešenie ako aspoň minimalizovať všetky dopady, to znamená, ako to vyčistiť," povedal pre správy Košického samosprávneho kraja Rozhýbaný kraj a dodal, že peniaze na takýto problém sa nájsť musia.

Odkalisko Poša

Súčasťou tzv. Trojuholníka smrti medzi Strážskym, Humenným a Vranovom nad Topľou je okrem zvernice s uskladnenými sudmi, aj odkalisko Poša, odpadový kanál z Chemka a areál vranovskej firmy Bukóza. Podľa výskumov Slovenskej zdravotníckej univerzity sa táto kontaminácia prejavila aj na zdraví obyvateľstva. Prítomnosť PCB-látok v krvi obyvateľov je dokonca najvyššia na svete. A spôsobuje rôzne ochorenia. PCB sú bioakumulatívne, čo im umožňuje udržiavať sa v tukoch. Do ľudského tela sa dostanú práve konzumáciou zvierat. PCB má vplyv na imunitu, endokrivnú sústavu, rozmnožovanie, ale znižuje napr. aj kognitívne schopnosti a spôsobuje poruchy štítnej žľazy. Štúdia ukázala aj následky na sklovine či na sluchu. "Najnovšie údaje priniesla v tomto roku publikovaná štúdia v prestížnom magazíne Science of Total Environment, na ktorej sa podieľali experti zo SZU. Priemerný odhad znie, že v oblasti žije 23 457 (!) ľudí, u ktorých boli prekročené kritické limity pre expozíciu PCB látkami," píše Pravda v článku Zabudnutý jed. Starostovia okolitých obcí a mnohí obyvatelia žiadajú, aby k mimoriadnej situácii, bolo priradené aj odkalisko Poša, v ktorom sa v rozpore so zákonom uskladňujú jedovaté látky vrátane PCB. "Lenže odkalisko Poša v skutočnosti nie je len stará záťaž. Odkalisko je stále aktívne. Aj dnes sa doň vypúšťajú odpadové vody, a nikto nechce povedať obyvateľom, čo obsahujú." Jedným z aktívnych starostov, ktorí bojujú proti odkalisku je starosta obce Poša Tadeáš Malý. Pripomína, že v súčasnosti sa tu na ploche 32 hektárov nachádzajú približne 2 milióny kubických metrov toxického odpadu. Starosta zdôraznil, že podľa niektorých štúdií je tam aj obrovské množstvo arzénu. Nachádzajú sa tu však aj ortuť, kadmium či olovo. Odkalisko nemá izolované dno, ani steny, pôvodne bolo totiž určené len na uskladnenie popolčeka a škváry. Za celú situáciu podľa starostov blízkych obcí nemôže len bývalý režim, mnohé látky sa tam totiž mohli dostať aj po roku 1989. V diskusnej relácii pre TV Zemplín tiež povedali, že do roku 2015 bol pri odkalisku prítomný život, ale rok 2015 bol akoby prelomový. Pri skúmaní látok v rastlinách v blízkosti odkaliska bol arzén v nich prekročený až tisícnásobne. Starostovia tiež upozorňujú, že sa akoby pod zem prepadli akékoľvek informácie o umiestnení 2700 ton PCB. "Vážení občania, z dôvodu nadmerného environmentálneho zaťaženia likvidáciou nebezpečných odpadov obsahujúcich arzén /As/, polychlórované bifenyly /PCB látky/, zinok /Zn/, kadmium /Cd/, chróm /Cr/, meď /Cu/, ortuť /Hg/ v Odkalisku Poša, čo spôsobuje extrémne znečistenie životného prostredia a negatívne dopady na ľudské zdravie, požadujeme ukončenie prevádzky Odkaliska Poša a jej následnú sanáciu," píše sa v petícii na zrušenie odkaliska, ktorú už podpísalo do 5000 ľudí.

Pomalý zabijak menom Vrakuňa

Toto miesto s viacerými skládkami je najviditeľnejším dedičstvom po Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Enviroportál konštatuje "závažné nekarcinogénne, ale najmä karcinogénne riziká z pôsobenia viacerých kontaminantov hlavne však arzénu, BTEX, chlórbenzénu, 1,4 dichlórbenzénu, PCB, ako aj hodnotených pesticídov a herbicídov". Z analýzy rizika skúmaného územia skládky vyplýva aj jasná rada: nevyhnutnosť vykonať sanáciu.

Vo Vrakuni ide o päť environmentálnych záťaží. Dolné Hony, teda pole nachádzajúce sa medzi skládkou Dimitrovky a cintorínom. V minulosti už neraz boli medializované informácie veľkom riziku pre vodné zdroje Žitného ostrova. Z tejto najväčšej kontaminácie Slovenska uniká až neuveriteľných 440 jedovatých látok, písali topky.sk s tým, že toxíny tečú do podzemných vôd chránenej oblasti. Vodu odtiaľ pije poldruha milióna ľudí. Ide o následok pôsobenia CHZJD, ktoré tu zanechali viac ako 120-tisíc ton nebezpečného odpadu.

Podľa zistení poslanca mestskej časti Vrakuňa Milana Šindlera sa každú sekundu dostávajú zo skládky tisíce litrov kontaminovanej podzemnej vody. Preto zdôraznil, že ľudia žijúci v tesnej blízkosti by v žiadnom prípade nemali konzumovať vlastnú úrodu. Problém so skládkami vo Vrakuni by sa podľa informácií od niekdajšieho štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia Norberta Kurillu mal riešiť prostredníctvom kapsulácie, teda vytvorenia ochranného púzdra okolo skládky.

Gudrónové jamy pri Brezne

Stredné Slovensko najviac trápi následok z chemickej výroby v Petrocheme Dubová. Z rafinácie ropy totiž vznikal tekutý až kašovitý odpad, ktorý bolo potrebné niekam dočasne uložiť. Preto neďaleko Nízkych Tatier vznikli tri tzv. gudrónové jamy. Tie podľa informácií z enviroportálu nie sú vybavené ochranným systémom podložia, ani drenážnym systémom priesakových vôd. V prípade silného zemetrasenia by mohlo dokonca dôjsť k roztrhnutiu hrádze a zaplaveniu okolitých obcí. "Gudrónové jamy patria k najťažším enviromentálnym záťažiam životného prostredia, pretože látky v nich obsiahnuté (arzén, síra a iné) sú karcinogénne a dokážu spôsobiť genetické zmeny. Z tohto pohľadu sú jamy veľmi nebezpečné a v ich blízkosti je potrebné byť mimoriadne obozretný," píše enviroportál s tým, že sa tu nachádza vysoká koncentrácia kyseliny sírovej. "Skládka bola v 70.rokoch prekrytá krycou vrstvou, ktorá zabraňovala prenikaniu zrážkovej vody do telesa skládky. Vrstva však bola narušená a preto bola kontaminovaná voda odčerpávaná a odvážaná do ČOV. V roku 2010 bola voda z hladiny skládky gudrónov znova odčerpávaná, pretože hrozilo jej preliatie. Celková výmera oboch skládok predstavuje plochu 229211 metrov štvorcových," píše sa vo vyjadrení anotátora k hodnotenej ekologickej záťaži.

Jedna z jám tvorí plochu 109211 metrov štvorcových a predstavuje objem 100-tisíc metrov kubických kaše a kvapalín. "Uzatvorená, prekrytá skládka v minulosti slúžila na likvidáciu priemyselných odpadov - gudrónov (tekutý až kašovitý odpad z rafinácie ropy). Prekrytie je nefunkčné - fólia bola porušená a do zrážkovej vody sa dostávajú gudróny a táto znečistená zrážková voda je zvážaná podľa potreby na ČOV," dopĺňajú na stránke odborníci.

Druhá gudrónová jama bola vytvorená v roku 1974. Skládkovať sa v nej prestalo v roku 1993. "Gudróny boli v 80.-90. rokoch 20. storočia zo skládky odťažované a odvážané do spaľovne nebezpečného odpadu. Neskôr bola kontaminovaná voda z telesa skládky odčerpávaná a odvážaná do ČOV," píše portál s tým, že plocha druhej jamy je 120-tisíc metrov štvorcových a je v nej 60-tisíc metrov kubických tekutého odpadu. Oproti prvej jame je tu iný vzťah materiálu k ovzdušiu - tvoria sa tu zapáchajúce plyny. Obe jamy sa nachádzajú medzi obcou Predajná a podprezovskou časťou Lopej. Tretia jama je v areáli Petrochemy Dubová.