Slovenskí vedci objavili biomarker pre včasnú diagnostiku pľúcnej fibrózy

Vedecký tím Slovenskej akadémie vied (SAV) dosiahol významný pokrok v oblasti diagnostiky závažných pľúcnych ochorení.

Objavili molekulu CD44, ktorá môže slúžiť ako spoľahlivý biomarker pri difúznych parenchýmových pľúcnych chorobách (DPLD) spojených s pľúcnou fibrózou. Informovala o tom hovorkyňa SAV Monika Tináková.

Podľa Vladimíra Leksu z Ústavu molekulárnej biológie SAV sa pľúcna fibróza doteraz diagnostikovala prevažne prostredníctvom rádiológie, histologických hodnotení a funkčných testov pľúc.

Aj keď klinická diagnostika pokročila, napríklad vďaka vysokému rozlíšeniu počítačovej tomografie, tieto metódy môžu niekedy viesť k nesprávnym diagnózam. To môže mať za následok neefektívnu či nevhodnú liečbu, ktorá môže dokonca spôsobiť nežiaduce vedľajšie účinky.

Cytologické a mikrobiologické hodnotenie tekutiny získanej z bronchoalveolárnej laváže (BALF) sa preto čoraz častejšie považuje za optimálny zdroj informácií na potvrdenie alebo vylúčenie pôvodnej diagnózy.

Molekula CD44, ktorú vedci objavili v BALF, má potenciál stať sa špecifickým ukazovateľom skorého rozvoja pľúcneho zjazvenia a tým zásadne prispieť k včasnej diagnostike.

"Aj keď má pľúcna fibróza vážnu prognózu, doteraz neboli dostupné spoľahlivé ukazovatele na jej včasné odhalenie," vysvetlila Tináková. Idiopatická pľúcna fibróza patrí medzi najvážnejšie ochorenia skupiny DPLD a často sa objavuje aj ako komplikácia tzv. dlhodobého covidu.

Tento objav by mohol zásadne zlepšiť diagnostické procesy a umožniť lekárom cielenejšie a efektívnejšie liečiť pacientov s pľúcnymi ochoreniami, čím sa znižuje riziko nevhodnej liečby a vedľajších účinkov. Objav molekuly CD44 tak predstavuje významný krok v boji proti pľúcnej fibróze a súvisiacim ochoreniam.