Vedci zistili, že sa u zvierat môže vyvinúť rovnaká závislosť na drogách ako u ľudí. Vďaka znečisteniu vody metamfetamínom sa u pstruha vytvára závislosť.
Znečistenie vôd je najčastejšie viditeľné z ropných škvŕn a plastov na brehu, ale pozostatky liekov, ktoré konzumujeme, sa taktiež dostanú do vody, pričom čistenie odpadových vôd nie je dostatočne vybavené na zvládnutie týchto zvyškov. Navyše sú len ťažko viditeľné! Lieky ako fluoxetín, tiež známy ako Prozac, prenikajú do našich vôd a môžu dokonca zmeniť správanie rýb. Farmaceutické znečistenie však nekončí predpísanými liekmi.
V našich vodách sa často hromadia aj nelegálne drogy, napríklad metamfetamín. „Nie je jasné, či nelegálne drogy, ktoré sa v povrchových vodách vyskytujú čoraz častejšie, ovplyvňujú chovanie rýb,“ povedal Pavel Horký z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe. "Chuť rýb na drogu by mohla zatieniť prirodzené chute, ako je hľadanie potravy alebo párenie,“ povedal Pavel Horký pre Daily Star.
Prečítajte si tiež: Európania sa zhodli: Zmena klímy je najzávažnejší problém, ktorému čelí svet
On a jeho kolegovia z tej istej univerzity a Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, sa teda rozhodli preskúmať, či sú pstruhy potočné (Salmo trutta) ohrozené závislosťou od nelegálneho metamfetamínu v ich vodách, a zistil, že naozaj sú. Tím vedcov zverejnil tento alarmujúci objav v Časopise experimentálnej biológie.
Priebeh výskumu
Zhromaždili vodu nachádzajúcu sa v sladkovodných riekach, ktorá obsahovala istú hladinu metamfetamínu, umiestnili ju do nádrže spolu so 40 pstruhmi potočnými na osem týždňov. Následne boli ryby premiestnené do sladkovodnej nádrže. Tam experti kontrolovali, či sa u nich nevyskytujú abstinenčné príznaky. Dali im na výber medzi obyčajnou vodou a vodou bsahujúcou metamfetamín, a to každý druhý deň po dobu 10 dní. Ryby si zvykli na účinky nízkej hladiny metamfetamínu vo vode, a tým pádom si vybrali vodu s pervitínom.
Ryby počas prvých štyroch dní od presunu do nekontaminovanej sladkej vody preukazovali abstinenčné príznaky. Závislé ryby boli navyše menej aktívne ako pstruhy, ktoré drogu nikdy neužili. Vedci tiež našli dôkazy o prítomnosti drogy v mozgu rýb až desať dní po užití metamfetamínu. „Aj nízka úroveň nezákonných drog v našich vodných tokoch môže mať vplyv na zvieratá, ktoré tam žijú,“ povedl Horký. Táto drogová závislosť môže ryby nútiť, aby sa zdržiavali na miestach s nezdravou a toxickou vodou. To následne naruší ich prirodzený život.
Horký povedal, že drogy škodia vodným ekosystémom rovnako ako ľudskej spoločnosti. „Zmenené pohybové správanie a preferencia metamfetamínu počas abstinencie boli spojené so zvyškami liečiva v tkanivách mozgu rýb a sprevádzané energetickými zmenami,“ vysvetlil.
„Naše výsledky naznačujú, že vypúšťanie nelegálnych drog do sladkovodných ekosystémov spôsobuje u rýb závislosť a modifikuje preferencie biotopov s neočakávanými nepriaznivými dôsledkami relevantnými pre jednotlivca i populáciu. Naša štúdia ako taká identifikuje prenos ľudských spoločenských problémov do vodných ekosystémov,“ povedal Horký.
Túto hrozbu prvýkrát spomenuli švédski vedci už takmer pred desiatimi rokmi. Pomocou testov zistili, že ostrieže vystavené pôsobeniu oxazepamu, lieku na úzkosť, jedli rýchlejšie a boli menej spoločenské a odvážnejšie ako zvyčajne. Estrogénové zvyšky z antikoncepčných piluliek zasa spôsobujú fyzické zmeny u samcov rýb.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies