Správcovia TANAPu sú nespokojní s lovom vlka

"Nepáči sa nám to, pretože to má zásadný vplyv na populáciu. V národnom parku sú síce chránené, ale keď schádzajú za svojou korisťou do podhoria, tam bývajú lovené. Sú to však všetko vlky, ktoré počas roka žijú v chránených územiach TANAPu," vyjadril sa riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.

TANAP bojuje za zákaz lovenia

Úsilím Správy TANAPu je trvalé vylúčenie odstrelu vlka dravého na celom území národného parku, vrátane ochranného pásma, nulové kvóty pre lov vlka na Slovensku požadujú aj viaceré ochranárske organizácie.

Vlk je dôležitou súčasťou parku

Vlk dravý je v TANAPe pôvodným živočíchom. Podľa správcov svojou prítomnosťou a aktivitou zabraňuje koncentrácii raticovej zveri, čím nepriamo znižuje vznik rozsiahlych škôd, ktoré spôsobuje táto zver na mladých lesných porastoch a na poľnohospodárskych plodinách. Jeho nemenej zanedbateľný význam je aj v tom, že na jeho koristi sa následne priživujú aj iné druhy šeliem a dravé vtáky.

Vlk je chráneným druhom, no len v určitom pásme

Vlastné územie Tatranského národného parku je zaradené medzi územia európskeho významu, kde je predmetom ochrany aj vlk, čo znamená, že je tu celoročne chráneným druhom. Neplatí to však v ochrannom pásme TANAPu, ktoré tvorí podhorie Tatier, kde sa môže v rámci pridelených kvót na vlky legálne poľovať v čase od 1. novembra do 15. januára. "Od vekov bol síce vlk konkurenciou pre človeka, ale myslím si, že v dnešnej dobe si vlk, na rozdiel od človeka, nemôže kúpiť mäso v supermarkete, ale je odkázaný na lov a človek by to mal pochopiť," poznamenal Majko. Viaceré európske krajiny podľa jeho slov pochopili význam tohto predátora v ekosystéme. Ako príklad uviedol susedné Poľsko, kde má vlk celoročnú ochranu.

Na nulovej kvóte musí byť celospoločenská zhoda

Aj Ministerstvo životného prostredia SR reagovalo na počet ulovených dravcov a vo svojom statuse na sociálnej sieti uviedlo, že práve toto je dôvod, prečo sú jedinou správnou cestou nulové kvóty na lov vlkov. "Už druhý rok ministerstvo, štátna ochrana prírody, zástupcovia neziskového sektora presadzovali nulovú kvótu na lov vlkov. Pracovná skupina, ktorá je zriadená ministerstvom pôdohospodárstva je však zložená z viacerých subjektov. Okrem ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody SR v nej pôsobia aj zástupcovia poľovníkov, okresných úradov, agrorezortu a poľnohospodárov," uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák, podľa ktorého musí byť na nulovej kvóte celospoločenská zhoda. "Inak hrozí riziko, že by sa rozšíril nelegálny odstrel tohto vzácneho a krásneho tvora, čo by mohlo mať fatálne následky," poznamenal.

Petíciu doteraz podpísalo 94-tisíc ľudí

Ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej a ministrovi životného prostredia Lászlóvi Sólymosovi je adresovaná aj výzva z 1. októbra, ktorú iniciovalo takmer tridsať mimovládnych organizácií. Požadovali okamžité zastavenie lovu vlka a určenie nulovej kvóty pre jeho lov v tejto poľovnej sezóne. Lovná sezóna vlka dravého sa však 1. novembra napriek tomu začala. Ministerstvo pôdohospodárstva stanovilo, že poľovníci môžu odstreliť 35 kusov týchto zvierat. Organizácie výzvou žiadajú zaradenie vlka medzi celoročne chránené živočíchy a prepracovanie programu starostlivosti o vlka. Pripomínajú, že napriek nenahraditeľnej úlohe vlka v prírode a jeho význame pri znižovaní strát v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve bolo na Slovensku od roku 2000 legálne ulovených viac ako 1 760 vlkov a ďalších zabili pytliaci. Doteraz petíciu na zastavenie lovu vlka podpísalo viac ako 94-tisíc ľudí.
 

Podľa ministerstva je populácia vlka priaznivá

Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR eviduje požiadavky ako ochranárov za zníženie alebo pozastavenie lovu vlka na Slovensku, tak aj požiadavky nespokojných poľnohospodárov, ktorým vlk spôsobuje značné škody a kvótu nepovažujú za dostatočnú. "Populácia vlka dravého na Slovensku je v priaznivá, zvyšuje sa jeho početnosť a rozširuje sa územie jeho pôsobenia. Je teda na takej úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho dopadu na jeho populáciu. Toto konštatovanie je v súlade aj so stanoviskom Európskej komisie," uviedol Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu agrorezortu s tým, že ministerstvo sa pri regulácii lovu vlka dravého opiera o jasné pravidlá a vedecké poznatky, pričom o love rozhoduje na základe spoločnej dohody zainteresovaných strán.

Kvóty sú znížené
Ministerstvo pôdohospodárstva určuje ročnú kvótu lovu vlka na základe Programu starostlivosti o vlka dravého. Podľa Hrežíka bola kvóta pre poľovnícku sezónu 2019/2020 už výrazne znížená, a to na polovicu oproti predchádzajúcemu roku, pričom k 10. decembru bolo ulovených 30 vlkov. "Kvóta je výsledkom spoločného rokovania pracovnej skupiny, ktorej členmi sú okrem agrorezortu aj zástupcovia všetkých dotknutých orgánov a organizácií, ako Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej ochrany prírody SR, zástupcovia chovateľov hospodárskych zvierat, Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Národné lesnícke centrum vo Zvolene, Vojenské lesy a majetky SR a Lesy SR a zástupcovia okresných úradov a mimovládnych organizácií, napríklad občianskeho združenia Vlk," dodal.