Spartské deti boli považované za spoločný majetok štátu. Od narodenia boli podrobené prísnemu výberu, ktorý rozhodoval o ich osude. Ak bolo dieťa zdravé a silné, bolo ponechané matke na výchovu. Ak bolo choré, slabé alebo postihnuté, bolo zavrhnuté a zahodené do rokle Apothetae.
Staroveká Sparta bola jedným z najvýznamnejších mestských štátov v Grécku. Bola známa svojou vojenskou silou, disciplínou a odhodlaním. Ale aký bol život v Sparte pre jej obyvateľov? Ako sa formovali rodinné vzťahy, spoločenské triedy a kultúrne zvyky? V tomto článku sa pokúsime odpovedať na tieto otázky a ponúknuť vám pohľad do spartského sveta.
Rodina bola základnou jednotkou spartského štátu. Spartské manželstvo bolo uzatvárané z dvoch dôvodov: na udržanie čistoty krvi a na zabezpečenie potomstva. Spartskí muži sa ženili okolo 30 rokov, keď už boli plne vycvičení a skúsení vojaci. Spartské ženy sa vydávali okolo 18 rokov, keď boli fyzicky a duševne pripravené na materstvo.
Spartské manželstvo nebolo založené na láske, ale na rešpekte a spolupráci. Manželia sa stretávali len zriedka, pretože muži žili väčšinu času v kasárňach a ženy sa starali o domácnosť a výchovu detí.
Manželia si však boli verní a ctili si svoje povinnosti. Spartské ženy mali väčšiu slobodu a práva ako iné grécke ženy. Mohli vlastniť majetok, vzdelávať sa, cvičiť a zúčastňovať sa verejného života. Spartské ženy boli považované za rovnocenné partnerky svojich mužov a za opory spartského štátu.
Spartské deti boli považované za spoločný majetok štátu. Od narodenia boli podrobené prísnemu výberu, ktorý rozhodoval o ich osude. Ak bolo dieťa zdravé a silné, bolo ponechané matke na výchovu. Ak bolo choré, slabé alebo postihnuté, bolo zavrhnuté a zahodené do rokle Apothetae.
Spartské deti boli vychovávané v duchu poslušnosti, odolnosti a sebazaprenia. Učili sa rešpektovať zákony, tradície a bohov. V siedmich rokoch boli chlapci odvádzaní od matiek a zaradení do vojenského výcviku, ktorý trval až do tridsiatich rokov. Dievčatá zostávali doma s matkami, ktoré ich učili domácim povinnostiam, hudbe, tancu a poézii. Dievčatá tiež cvičili atletiku, aby boli zdravé a schopné porodiť silné deti.
Spartská spoločnosť bola rozdelená do troch tried: Sparťanov, perioikov a heilótov. Sparťania boli plnoprávni občania, ktorí mali právo voliť a byť volení do štátnych orgánov. Boli potomkami dórskych dobyvateľov, ktorí si podmanili pôvodné obyvateľstvo Lakónie.
Sparťania sa venovali len vojenstvu a politike. Nemohli sa zaoberať remeslom, obchodom ani poľnohospodárstvom. Žili z daní a poplatkov, ktoré im odvádzali perioikovia a heilóti.
Perioikovia boli slobodní, ale nemali politické práva. Boli pôvodní obyvatelia Lakónie, ktorí boli podriadení Sparťanom.
Zaoberali sa remeslom, obchodom a poľnohospodárstvom. Dodávali Sparťanom zbrane, oblečenie, potraviny a iné tovary. Perioikovia boli povinní bojovať na strane Sparťanov v prípade vojny.
Heilóti boli otroci, ktorí nemali žiadne práva. Boli väčšinou zajatí obyvatelia Messénie, ktorú Sparta dobyla v 8. storočí pred Kr. Heilóti pracovali na poliach, ktoré patrili Sparťanom.
Boli kruto zaobchádzaní a často sa búrili proti svojim pánom. Sparta si udržiavala svoju moc nad heilótmi pomocou teroru a násilia. Každý rok vyhlasovala vojnu proti heilótom, aby mohla zabíjať tých, ktorí sa zdali byť najodvážnejší a najnebezpečnejší.
Spartská kultúra bola zameraná na vojenské ciele a hodnoty. Sparta neprejavovala záujem o umenie, literatúru, filozofiu ani vedecký pokrok. Naopak, oceňovala jednoduchosť, striedmosť, poslušnosť a odvahu. Spartská reč bola stručná a vtipná, bez zbytočných slov a ozdôb.
Spartská hudba bola vážna a bojovná, slúžila na povzbudenie vojakov a oslavu hrdinstva. Spartská poézia bola zväčša zložená z chválospevov na bohov, kráľov a vojnové činy.
Spartské náboženstvo bolo založené na starogréckom polyteizme, teda viere v mnohých bohov a bohýň. Spartskí bohovia boli považovaní za ochrancov a spojencov štátu.
Najviac uctievanou bohyňou bola Athéna, bohyňa múdrosti a vojny, ktorá mala svoj chrám na vrchu akropole. Ďalšími dôležitými bohmi boli Apolón, boh slnka a proroctva, Artemis, bohyňa lovu a plodnosti, a Ares, boh vojny. Spartskí bohovia boli uctievaní prostredníctvom obetí, modlitieb a sviatkov. Spartské sviatky boli často spojené s atletickými a hudobnými súťažami, ktoré demonštrovali fyzickú a duchovnú dokonalosť Sparťanov.
Sparta bola jedinečným fenoménom v starovekom Grécku. Bola mestským štátom, ktorý sa odlišoval od ostatných svojou spoločenskou organizáciou, výchovným systémom a kultúrnou orientáciou.
Sparta bola tiež mestským štátom, ktorý sa často dostával do konfliktov s ostatnými gréckymi mestskými štátmi, najmä s Aténami. Sparta a Atény boli rivalmi, ktorí zastupovali dva rozdielne modely spoločnosti a vlády. Sparta bola oligarchia, kde vládla malá skupina privilegovaných občanov.
Atény boli demokracia, kde vládol ľud prostredníctvom volieb a zhromaždení. Sparta bola konzervatívna, uzavretá a militaristická. Atény boli progresívne, otvorené a kultúrne. Sparta a Atény sa stretli v niekoľkých vojnách, ktoré ovplyvnili dejiny starovekého Grécka. Najznámejšia bola peloponézska vojna, ktorá trvala od roku 431 pred Kr. do roku 404 pred Kr. a skončila víťazstvom Sparty.
Sparta bola mestským štátom, ktorý zanechal trvalú stopu v histórii a kultúre ľudstva. Sparta bola príkladom odvahy, sebazaprenia a kolektivizmu. Sparta bola tiež príkladom krutosti, nespravodlivosti a izolácie. Sparta bola mestským štátom, ktorý vzbudzoval rešpekt aj strach, obdiv aj odpor, inšpiráciu aj varovanie. Sparta bola mestským štátom, ktorý sa nikdy nezabudne.
Zdroje:
www.sk.tristarhistory.org/sparta
www.britannica.com/place/Sparta
www.smithsonianmag.com/history/sparta-much-more-army-warriors-180978583/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies