Štefan Harabin definitívne zvíťazil v boji o nezákonne odňatú časť platu. Vyhral v Štrasburgu i v Rade Európy

Na otázku, či toto rozhodnutie môže byť určitým pozitívnym precedensom pre všetkých Slovákov, ktorí sa sporia o plat, Harabin odpovedal, že tu ide o špecifický prípad. „Tu Ústavný súd, jednoducho, na návrh Žitňanskej ma disciplinárne stíhal a odňali mi plat v roku 2011. 70 percent na celý rok, čo je cez 47-tisíc,“ vysvetlil Harabin.

A bývalý predseda Najvyššieho súdu to nenechal tak, lebo aj týmto spôsobom chcel prispieť k tomu, aby sa o veciach nezákonnosti začalo hovoriť. Takže aj vďaka tomuto úspechu môžu mať mnohí ľudia, ktorí cítia nespravodlivosť, novú nádej, že sú tu aj ďalšie inštancie za hranicami Slovenska, na ktoré existuje nárok. „Ja som mal možnosť obrátiť sa aj na Štrasburg. A Štrasburg, samozrejme, povedal, že boli porušené moje práve, lebo Ústavný súd nebol v ústavnom zložení,“ vysvetlil.

Bývalý šéf Najvyššieho súdu a Súdnej rady považuje za hanbu, že došlo k zastaveniu platu, na ktorý mal nárok. A snažil sa ešte pred Štrasburgom aj o konanie na Slovensku. „Ja som dával dvakrát návrh na obnovu konania, Ústavný súd to neakceptoval,“ vysvetlil, prečo sa musel obrátiť na najvyššiu európsku súdnu inštanciu. Ani to však nestačilo.

Štrasburg rozhodol v závere roka 2012. „Nakoniec, keďže Slovenská republika bola kritizovaná, že nerealizuje rozsudok štrasburského súdu z 20. novembra 2012, prijala sa aj novela ústavy, aj napriek tomuto partia Orosz a spol na Ústavnom súde, ktorá zrušila amnestie, to neakceptovala,“ dodal s tým, že nasledoval jeho ďalší krok.

Harabin sa nevzdával, lebo vedel, že je v práve. „Tak som sa obrátil na Radu Európy a najvyšší orgán Rady Európy, rada ministrov zahraničia, jednoducho, pohrozila Slovensku, že pokiaľ to nenapraví, čo spôsobila mojej osobe neústavným rozhodnutím, tak hrozí vylúčenie z Rady Európy,“ vysvetlil niekdajší neúspešný prezidentský kandidát.

Niekdajší minister spravodlivosti vlády Roberta Fica je sklamaný, že ministri ani po rozhodnutí Štrasburgu nekonali. „Tak ministri spravodlivosti, namiesto toho, aby okamžite realizovali rozhodnutie štrasburského súdu, od 20. novembra 2012 páchali trestnú činnosť, zneužívali právomoc verejného činiteľa, za čo by mali byť trestne stíhaní,“ zdôraznil s tým, že v konečnom dôsledku to musí zaplatiť štát, čo nepovažuje za stav, ktorý je zo strany štátu dobre nastavený.

Vďaka úrokom totiž teraz Harabinovi neprináleží len plat, ale aj úroky z omeškania, ktoré by mali byť podľa neho zosobnené osobám, ktoré nekonali.

„A tým, že mi okamžite nezaplatili sumu, tak som to zažaloval na okresnom súde, právoplatne to potvrdil krajský súd, a tým pádom táto suma narástla až na 90-tisíc,“ vysvetlil Harabin s dôvetkom, že ak by sa plat zaplatil okamžite, úroky by nerástli.

Zdôraznil, že doteraz nemá plat, ktorý mal dostať už priebežne v roku 2011.  A keďže rozsudok prišiel už v roku 2012, považuje ďalšie zadržiavanie platu za dvojnásobnú šikanu. Verí, že aj vďaka tomuto prípadu, sa podarí zlepšiť justíciu, ktorá nesmie dopustiť, aby niekomu nezákonne bola odopretá zaslúžená mzda.

Financie, ktoré mu prináležia, chce použiť pre svoju rodinu, lebo je to prirodzený stav, keď si každý občan zo svojej výplaty zabezpečí chod rodiny a živobytie detí. „Však ja nie som oligarcha. Ja mám len plat. A z toho musí žiť moja rodina, moje deti,“ vysvetlil s tým, že nevidí dôvod, aby z platu financoval stranu, ktorej nie je ani členom.

Reagoval tak na otázku niektorých médií, či teraz pomôže strane, za ktorú kandidoval. „Ja, po prvé, nie som člen strany. A ja pokiaľ som išiel kandidovať za stranu Vlasť, tak ja som tam dával svoj um, svoju značku, svoje meno, svoj program. A strana fungovala mimo mňa,“ vysvetlil, prečo nevidí dôvod dať tieto financie na tento účel.

„A navyše, ja peniaze nemám a ja svoj plat vždy používam iba na svoju rodinu, svoje deti, svoju manželku. V minulosti, teraz, aj v budúcnosti,“ uzavrel Harabin, ktorý aj týmto prípadom chce prispieť k väčšej spravodlivosti na Slovensku.