Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji (MS) sa konajú každý rok a formálne by mali ukázať, ktorý národný tím je v hokejovom remesle v danom roku ten najlepší. Ale je to ilúzia. Je pravda, že na týchto majstrovstvách sa zúčastňujú mužstvá tých hokejovo najzdatnejších štátov, tzv. Veľkej šestky, v rámci ktorej môže dnes každý poraziť každého a stať sa dočasne najlepším na svete, teda majstrom sveta – Česko, Fínsko, Kanada, Rusko (predtým Sovietsky zväz), Švédsko, USA.
Po invázii na Ukrajinu Rusko z majstrovstiev ´suspendovali´, ale to bolo už v čase, keď svoju najväčšiu slávu malo Rusko ako hokejová superveľmoc (Sovietsky zväz) už dávno za sebou. Dlhé roky Sovietov označovali ako „neporaziteľných“, ale táto legenda bola založená na podvode. Volal sa ´amatérsky status´, keď profesionáli z kanadsko-americkej NHL (národnej hokejovej ligy) nesmeli na nepochybne kvalitnom turnaji prezývanom „majstrovstvá sveta“ štartovať.
Samozrejme, že Sovieti, podobne ako bývalí Čechoslováci, boli plnokrvnými profesionálmi a predstava, že by reprezentant jedného z týchto mužstiev odrobil ako „pracujúci“ svojich osem hodín v tankovej zbrojovke, potom sa vo voľnom čase vybral na tréning, raz do roka prišiel na rôzne športové podujatia korunovanými majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji a raz za štyri roky sa ukázal na zimných olympijských hrách, pričom cez pracovný týždeň chodil na šiestu do fabriky spĺňať päťročnicu, je absurdná. Každý vedel, že medzinárodný šport v údajne socialistických štátoch je o profesionalizme. V takej športovej ideologickej výkladnej skrini ako ľadový hokej, to platilo desaťnásobne.
Profesionáli dnes už na majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji smú
nastúpiť, ale tieto majstrovstvá krívajú na obe nohy. Chýbajú
tam hráči z najlepších mužstiev kanadsko-americkej hokejovej
ligy – NHL – , keďže majstrovstvá sa časovo prekrývajú s
vyraďovacími zápasmi o Stanleyov pohár. V najhokejovejšom národe
sveta – v Kanade – sa tak majstrovstvám sveta venuje skôr
okrajová pozornosť, aj keď sa v kanadskom tíme občas blysne
nejaké hviezdne meno z neúspešného tímu, ktorý vypadol z
play-off. Pre kanadských hráčov a radových hokejových fanúšikov
je Stanleyho pohár vyvrcholením najvyššieho sviatku ľadového
hokeja a snom každého kanadského hokejistu je dotknúť sa tejto
ikony a nie si nechať zavesiť okolo krku medailu z majstrovstiev
sveta. Tá má v Kanade minimálnu hodnotu. Isteže, ak nie je zo
zimných olympijských hier, do ktorých každý hokejový národ
vrhá to najlepšie, čím vládze. V Stanleyho pohári sa nehrá o
medaily ani o druhé či tretie miesto, víťazom je proste víťaz.
Ale to je Kanada. V USA je napriek existencii NHL ľadový hokej a v popularite hlboko zaostáva za bejzbalom, americkým futbalom či
basketbalom.
Vyradením Ruska z účasti na majstrovstvách (a dokonca hráčov,
ktorí hrajú za KHL – Kontinentálnu hokejovú ligu – prišli
tieto majstrovstvá o jedného z pravidelných uchádzačov o zlatú
medailu. Toto je však politická záležitosť a šport bol v
bývalom sovietskom bloku jednoznačne chápaný ako politická vec.
Mal dokazovať prednosti „socialistického“ systému nad tým
druhým a po každých olympijských hrách sa rátalo, koľko
medailí získali športovci socialistických štátov a koľko tí,
ktorí sa nachádzajú na „smetisku dejín“.
Paradoxom bolo, že napríklad médiá v bývalom ČSSR zahŕňali do športových úspechov „tábora mieru a socializmu“ aj medaily, ktoré získali športovci kontinentálnej Číny, hoci bezpečnostné vzťahy boli na nože, vojna medzi Čínou a ZSSR visela na vlásku a označenie „maoista“ bolo ešte nebezpečnejšie ako označenie „kapitalista“.
Niektorí hokejisti to za „socíku“ riešili emigráciou a stali sa z nich legendy v NHL (Peter Šťastný, Václav Nedomanský), doma ich však označovali za vyvrheľov (podobne ako Martinu Navrátilovú a mnohých iných športových „dezertérov“). Mimoriadne politicky sa ľadový hokej vníma v Rusku. Trojboj ľadový hokej-vodka-televízia patril už počas ZSSR do každej sovietskej domácnosti. Dnes vidíme tento problém už len vzdialene. Niektoré hokejové hviezdy sa k bojkotu Ruska vyjadrujú zdržanlivo (Jaromír Jágr), iní ho vášnivo propagujú (Dominik Hašek). Je to ozvena emócií pri československo-sovietskych dueloch po roku 1968. Najmä pre Čechov, Slováci to vnímajú menej „osobne“.
Okrem vyššie uvedených zimných olympijských hrách máme aj iné
alternatívy majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, tie sa však
konajú nepravidelne a neorganizuje ich IIHF (Medzinárodná
federácia ľadového hokeja – Federácia národných hokejových
asociácií), ale NHL. Pôvodne išlo o Kanadský pohár, od roku 1996 sa hrá ako Svetový pohár, na ktorom sa zúčastňujú iba vyvolení svetoví hokejoví giganti. Zatiaľ sa hral trikrát,
na rok 2024 sa plánoval ďalší turnaj tejto svetovej kategórie,
ale bez účasti Ruska by toto majstrovstvo najlepších proti
najlepším nemalo „šťavu“. Aj tak v ňom spravidla dominovali
Kanaďania.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies