GAZA - V súčasnej horúcej diskusii o vojne v Gaze môže vznikať dojem, že čo Palestínec, to terorista. Je to podobne pochybné tvrdenie podobné tomu, že čo (kedysi) Južan v USA, to otrokár, čo Arab, to moslim, čo Nemec, to nacista, alebo že čo Poliak, to katolík, čo Čech alebo Švéd, to neznaboh, etc. etc.
Po 11. septembri 2001 ale množstvo autorov uvádzala zaujímavú tézu: „Nie je pravda, že všetci moslimovia sú teroristi, ale je zaujímavé, že takmer všetci teroristi sú moslimovia“. A vo vlne násilia vo svete (to sa netýkalo len USA, Západnej Európy, Ruska, Indie alebo Afriky), boli hlavnými aktérmi teroristických aktov moslimovia.
Proti tejto téze sa vyrojilo množstvo námietok, ale štatistika nepustila. Za teroristickými aktmi v Rusku stáli skutočne väčšmi moslimovia z Kaukazu, teroristické útoky v Indii mali zväčša na svedomí moslimovia, za útokmi na kresťanov v Nigérii alebo v Egypte stáli hlavne moslimovia, každodenné vraždenie Izraelčanov (či už sekulárnych, náboženských alebo arabských) sa chválili radikálni moslimovia. Okrem toho, niekdajšie teroristické násilnosti v Alžírsku proti moslimom nepáchali hinduisti alebo komunisti, ale, hádajte kto: moslimovia proti svojim bratom vo viere.
Je nepochybné, že zverský útok na južný Izrael 7. 10. 2023 nespáchali ultraortodoxní Židia. Tí sa zbraní veľmi nechcú dotýkať, oni sa radšej len modlia, aj keď im práve štát Izrael umožňuje, aby tieto modlitby mohli vykonávať. Modlia sa aj neoortodoxní židovskí vojaci sediaci v tankoch a umierajúci v troskách Gazy.
Spomedzi Arabov, žijúcich v Izraeli, existuje nejednoznačnosť v otázke identity. Časť z nich sa označuje za moslimov, čoraz viac miznúca časť za arabských kresťanov, veľké percento prijalo modernú príslušnosť „palestínsky Arab“, zvyšok sú „izraelskí moslimovia“. Ich účasť na teroristických činoch je však veľmi nízka už aj preto, že žijú v akejsi tu viac, tu menej fungujúcej symbióze so židovskými susedmi. Jediné, čo títo arabskí Izraelčania nechcú, je byť pripojení k budúcemu samostatnému palestínskemu štátu. Tejto perspektívy sa desia.
Tým sa „izraelskí Arabi“, inokedy „arabskí Izraelčania“
odlišujú od palestínskych Arabov (Palestínčanov) v Judsku a v
Samárii (vo svete „Západný breh“), poprípade v Pásme Gazy,
korí by sa veľmi radi stali stali Izraelčanmi.
Isteže je nezmyslom považovať všetkých palestínskych Arabov (Palestínčanov) za teroristov. To by sme sa dostali na úroveň sovietskych dopisovateľov a literátov z čias druhej svetovej vojny (príklad Boris Polevoj), ktorí všetkých Nemcov považovali za nacistov, ak nie priamo esesákov.
Mnohí – a veľmi mnohí – Palestínčania považujú Židov za rasu podľudí na základe presvedčenia, že Arabi sú panský, Bohom vyvolený národ. Veď nehovoril Alláh k Prorokovi po arabsky? Mnohí nedokázali stráviť skutočnosť, že Izrael sa vedel ubrániť proti stonásobnej presile veriacich moslimov. V tom musí mať prsty sám diabol! Mnohí, ovplyvnení históriou antisemitských pogromov v islamskom svete (tie predchádzali tým v Európe) túžia po židovskej krvi a pomste za svoje zlyhanie v niekoľkých vojnách proti podradným Židom.
Palestínska autonómia, ktorá žiada vytvorenie samostatného palestínskeho štátu vyzerá asi tak, ako Hitlerove želanie (to porovnanie je úplne namieste) „dajte nám Sudety a bude mier“. Samozrejme, že Hitler sa so Sudetami neuspokojil, jeho cieľom bolo „veľké Nemecko“.
Palestínčania žiadny štát nechcú, to je iba dymová clona. Už majú dva palestínske štáty (Jordánsko a Gazu), ten tretí na území tradičných židovských územiach by bol iba motívom na ďalšiu expanziu. Vláda v Ramalláhu (Západný breh) uznáva právo židovského štátu na existenciu, vláda de facto Iránom riadeného a Európskou úniou financovaného palestínskeho štátu (Gaza) sa otvorene prezentuje cieľom vyhnať „Židov do mora“ (na plagátoch všade po svete pod sloganom „from the river to the sea, Palestine will be free!“ – ak sa pokúsim zrýmovať to nemotorne po slovensky, “od rieky až po more, Palestína bude hore“. To znamená, že palestínsky štát sa stane – ak budeme hovoriť po domácky – „judenrein“, očistená od Židov. Možno tam niektorých nechajú, ale budú zaujímať len podradné postavenie. Zabudnite na to, že by mali – tak ako Arabi v Izraeli – svoje politické strany, sedeli v parlamente a podľa možností aj vo vláde. Čakal by ich osud kresťanov v arabsko-moslimskom svete. Buď budete poslúchať alebo vypadnite! (Ak vám na ešte to poskytneme čas).
Ivo Samon
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies