Takto sa zrodilo zlo

Mať prežitý nejaký príbeh nie je len výsadou človeka. Ak by vedeli rozprávať predmety, zem, po ktorej sa chodí či pofukujúci vietor, zaiste by sa dalo dozvedieť niečo vzrušujúce, komické, ale aj tragické.

Každý príbeh má začiatok a aj koniec, hoci sa môže zdať, že je nekonečný. Začína sa vznikom, pokračuje sa rozvíjaním osudu a až koniec rozhodne, či bol dobrý alebo v ňom bolo veľa krívd. Rovnako je to aj so zlom, ani ono sa nezjavilo sčista-jasna. Má svojho autora, rafinovanú taktiku a všade viditeľné prejavy.

„Správaš sa horšie ako Diabol," vyčíta žena mužovi, matka dieťaťu alebo priateľ priateľovi. Väčšinou sa vyjadrenie myslí ako zveličenie. Diabol je ale skutočná postava, ktorá má pramálo spoločné s rozprávkou.

Na vine je pýcha
Kedysi mal istý anjel výsostné postavenie v nebi. Volal sa Lucifer, a hoci nebol, samozrejme, daný vyššie ako Boh, predsa len mu patrila úcta a náklonnosť. Jemu to ale nestačilo a čím viac privilégií si privlastňoval, tým väčšia pýcha mu zatemnila úsudok. Zacielil si ukradnúť Bohu prvenstvo a sám seba posadiť na trón kráľa. Vzbura sa šírila, viacerí anjeli jej podľahli, a tak sa zrodil boj. Napokon sa Lucifer natoľko sprotivil prvotnému poslaniu, že Boh jeho aj pomýlených stúpencov zla zvrhol na zem.

Prvý útok na človeka
Diabol sa prechádzal po svete, obchádzal pustatinu za pustatinou, až sa mu podarilo vymyslieť prvé klamstvo, ktorým niekoho prekabátil. Navštívil Adama a Evu (prvých stvorených ľudí) a dal ich do stredu neodolateľného pokušenia. Muž aj žena prebývali v záhrade, v ktorej smeli jesť delikátne plody tamojších stromov. Iba jediný strom im bol zakázaný, a preto strojca zla útočil na dobre známe pravidlo, že zakázané ovocie chutí sladko-sladučko. Zvedená bola Eva, potom aj Adam, vďaka čomu sa nazbieral hriech. Spoločenstvo medzi Bohom a človekom bolo porušené, ale nemalo to trvať naveky. Boh natoľko vzplanul citom k tomu, čo sám priviedol k životu, že dal do pohybu plán záchrany. Uskutočniť sa mal prostredníctvom jeho syna, ktorý sa vzdal miesta a rozhodol sa prebývať na svete ako na prvý pohľad obyčajný muž. Ježiš to skutočne urobil, láska ho doviedla zhora nadol, ona v ňom vyprovokovala túžbu po pomoci, ona spôsobila tisíce zázrakov, ona ho doviedla na kríž a ona ho aj vzkriesila z mŕtvych.

Tým, čo Ježiš vykonal, naveky porazil Diabla, a hoci sa to pri pohľade na minulosť aj prítomnosť tak nejaví, zlo má svoje dni zrátané.

Myseľ je tým bojiskom
Diabol si dobre uvedomuje, že mu veľa času neostáva, a preto pracuje naozaj usilovne. Je to zlodej, ktorý kradne radosť, spánok a život, klamár, ktorý pokúša a vrah, ktorý zabíja dušu.

Všetko to má koreň v mysli. Najskôr ponúkne myšlienku, a keď ju človek vezme a uchopí, má možnosť ničiť. Diabol vie, že Boh dal každému slobodnú vôľu, a preto útočí na rozhodnutia, snaží sa, aby sa čo najviac vzďaľovali od dobra.

Najčastejšie klamstvá
1. Nie si dosť dobrý, aby si mohol mať vzťah s Bohom.
2. Cirkev nepotrebuješ, aj tak sú v nej samí falošní veriaci, stačí sa len pozrieť, čo všetko napáchali.
3. Pre teba je už príliš neskoro.
4. Depresiu má dnes už každý, je to úplne v poriadku a nestojí za to ju riešiť.

Diabol je silný protivník, ale tam, kde je zavolané na Boha, nemá šancu obstáť.

Niekto príbehu zla neverí, pre iného je dôvodom na hlasný smiech, pre ďalšieho príčinou pohoršenia. Pravdou a to nepopierateľnou je, že zlo existuje, veď ono si zosnovalo nenávisť, rasizmus, ľahostajnosť a priam hmatateľný smútok. Tak ako je prítomné teplo a chlad, život a smrť, smiech a plač, tak vzdialené je dobro od zla. Otázkou je, komu dá človek v slobodnej vôli prednosť a na čiu stranu sa postaví vo vojne, ktorá sa odohráva najmä v mysli.