Tam, kde nie sú hranice, nastáva šialenstvo

Nie je to atraktívne
Popravde, nie je práve atraktívne hranice dodržiavať. Oveľa príťažlivejšie je o nich hovoriť a v mysli si nejaké nakresliť. Keď však potom nastane situácia, v rámci ktorej sa má rozhodnúť, či sa zájde ďalej alebo nie, jednoducho sa presvedčenie posunie. Veď predsa nič nie je nemenné. A ak sa hranica o niečo vzdiali, komu to bude prekážať a kto sa to dozvie? Človek hľadá predovšetkým slobodu a hranica mu v tom prekáža. Neberie si ju so sebou do vzťahu, do konfliktu, nezaoberá sa ňou ani pri zábave. Problém je len v tom, že ju nutne potrebuje. Viac ako si myslí.
 

Bez vodcu
Izraelský národ dostal konečne prepustenie zo zajatia. Egyptský faraón sa musel vzdať, pred Bohom nemal šancu uspieť. Ľud teda videl rozdelenie Červeného mora, Boh zoslal prameň tam, kde žiaden nebol a nasýtil tam, kde chýbala potrava. Všetko to robil z lásky, aby presvedčil a ukázal, že má v úmysle zachraňovať, a nie ničiť. Udialo sa to pod vedením Mojžiša. Kým bol nablízku, ľud síce sem-tam reptal a hľadal si nejakú zámienku na sťažnosť, ale inak vládol poriadok. Každý sa zaviazal dodržiavať to, čo bolo dané a naraz sa prehlasovalo, že sa nikto nevzdiali od Boha. Mojžiš však na istý a podotýkam, že aj dosť krátky čas, odišiel. A nastala vzbura.
 

Teľa
Mojžiš neopustil Izraelcov pre nejaký prospech či nekalý zámer. Bol pozvaný na stretnutie s Bohom, a na ňom mu bolo nadiktovaných desať prikázaní. Samozrejme, povedal, že akonáhle to bude možné, vráti sa k ľudu, veď v tom spočívalo aj jeho poslanie. Izraelský národ ale začal pochybovať, a keď videl, že sa vodca dlho nevracia, šialenstvo na seba dlho nenechalo čakať. Všetci sa uzniesli, že potrebujú nového boha a aj si vybrali. Za pána a toho, kto je hodný uctievania, sa jednomyselne zvolilo zlaté teľa. Ako vravím, šialenstvo.
 

Popustenie uzdy
Pri čítaní príbehu o zlatom teľati v Biblii, mi do očí udrela vetná konštrukcia, ktorou sa vyjadruje postoj ľudu. Je napísané, že Izrael popustil uzdu (nemal nijaké hranice). A ako to dopadlo? Ak by som povedala, že zle, ani zďaleka by to nevystihlo myšlienku.
Popustenie uzdy znamená viac ako problém. Značí to stratu rozumu, nemyslenie na dôsledok, a vždy to vedie k jedinému možnému záveru. Čo sa vykoná pri odložení hraníc, bude človek ľutovať.