Ako spoznáme, že sme našli pravú lásku? Stačí náš pocit? Alebo to možno musí byť čosi hlbšie, akési hlboké presvedčenie, že áno, toto je ono. A ešte lepšia otázka, je vôbec možné, aby človek intenzívne ľúbil dvakrát za život?
Do niekoho sa zaľúbiť je výsada. Ak vám to on v citoch vracia a vytvoríte vzťah, je to dar. Lenže ak toho človeka potom stratíte a žijete ďalej, presvedčení, že už sa to viac nezopakuje a ono sa to zopakuje, je to ťažké. Pýtate sa, koho ste ľúbili viac, či prvého alebo druhého. A či je to vôbec možné.
Spisovateľka Taylor Jenkins Reid, nie taká neznáma pre slovenských čitateľov, prišla s knihou Pravé lásky, kde sa presne pýta tieto otázky. Poviem vám, že dojemných kníh je veľa, ale príbeh, ktorý tu máme, je čímsi iný a výnimočný a ja myslím, že naň nezabudnem.
Je to vlastne veľmi ľahké. Emma má rodičov a staršiu sestru. Rodina vlastní rodinné kníhkupectvo, kde ona síce vypomáha, ale nie s radosťou. Nemá vzťah ku knihám a ešte sa len hľadá, keď vie, naisto vie, že sa zaľúbila. Ešte ako tínedžerka sa zaľúbila do Jesseho.
A áno, potom tu chvíľu máme niečo veľmi otrepané, ale pravdivé. Že on mal dievča, bol populárny a ju si veľmi nevšímal. A ona na neho potajomky pozerala a snívala, že raz bude jej. No a on sa na ňu pozrel neskôr, na jednom večierku.
Bola to radosť čítať. Človek sa usmieval, lebo tým postavám veríte každé jedno slovo. Srdce vám búši v očakávaní. Dlane sa vám potia a vy ste napätí.
Oni sú spolu, precestujú svet, lebo to obaja chceli. Neplánovali sa usadiť v rodnom meste a ani žiť podľa očakávaní rodiny. Išli, veľakrát s batohom na chrbte, ochutnávali jedlá a ľúbili sa a vzali sa. Bolo to také pekné. Rozprávkové.
Až raz sa niečo stane. Lietadlo, v ktorom sedel, havarovalo. On je nezvestný. Emma najskôr dúfa, že sa niekde objaví, že za ňou príde. Veď keby zomrel, predsa by to cítila, či nie? Ale ako čas ubieha, a on sa nevracia, rúti sa je všetko. Zrazu nechce cestovať, chce ísť domov. Zlomená, sklamaná, žijúca s myšlienkou, že smútok, ktorý nosí v sebe, je akiste chronický. Že jednoducho tam je a už aj zostane s ňou, ako keby to bolo znamienko.
O niekoľko rokov však narazí na priateľa z detstva, s ktorým spolu vypomáhali v rodinnom kníhkupectve. Sam je milý. Nie je to dobrodruh, ale je pozorný a láskavý. A hádajte čo, zaľúbia sa do seba. Vlastne vysvitne, že on ju vždy ľúbil.
Všetko by bolo pekné, keby jedného dňa Emme nezazvonil telefón a nedozvedela sa, že jej manžel je nažive. A že sa vracia domov k nej.
Emma sa musí rozhodnúť medzi dvoma láskami. Ktorá je pravá a ktorá ľavá. Alebo nie, možno sa nemusí rozhodnúť medzi dvoma mužmi. Musí sa rozhodnúť, kým je ona sama. Či je to dievča, ktoré si bralo Jesseho a ktoré chcelo spoznávať svet. Alebo je žena, ktorá chce byť doma usadená a už jej na ďalekých krajinách nezáleží. To je otázka pre nás všetkých, kým sme. Lebo život je raz taký, mení nás. Už nie sme takými, akými sme boli pred desiatimi rokmi a je to v poriadku. Je v poriadku hýbať sa vpred, ľúbiť a žiť. Neznamená to, že zapierame minulosť a že minulé lásky neboli veľké. Boli veľké a sú, len sú minulé.
Taylor Jenkins Reid vytvorila príbeh pre všetkých, ktorí si radi nechávajú v knihách zlomiť srdce. Hrdinka je mimoriadne sympatická a aj všetky postavy. Nie je to typický trojuholník, že jeden z dvoch je zlý a hrdinka len musí otvoriť oči, aby zistila, ktorý ju ľúbi naozaj. Obaja sú dobrí, obaja ju ľúbia. Rozhodne je to kniha, ktorá chutí ako život sám. Je bolestivá, ale aj sladká. Núti vás na jednej strane usmievať sa, na druhej plakať.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies