Najtragickejšia časť ľudského príbehu nie je smrť. Koniec koncov umieranie je nevyhnutné.
Skutočná tragédia spočíva v každej sekunde života, ktorá sa premárnila.
Človek sa bojí
Pravdepodobne nie je ničia myseľ nastavená tak, aby neustále zvažovala, kedy nastane posledná hodina. Myšlienka o smrti sa ukazuje najmä vtedy, keď ktosi blízky alebo aj vzdialený dodýcha. V takom čase sa zdá, akoby bola smrť kdesi na dosah, akoby stačilo načiahnuť ruku a bude sa jej dať dotknúť. V súčasnosti je obdobie temna poznačené neustálou tragédiou, a tak je pochopiteľné, že sa človek bojí. Čoho? Prítomnosti, minulosti, budúcnosti a, áno, aj smrti.
Mal taký pocit
Americký kazateľ Levi Lusko s obľubou čítal denník istého Roberta Murraya McCheyne. Aj on bol kedysi pastor, žil a pracoval v 19. storočí. Levi sa neuspokojil len so spoznávaním obsahu zápiskov, postupne sa dopracoval i k oboznamovaniu sa s jeho životopisom. V rámci neho sa dozvedel, že zomrel v mladosti, nedovŕšil ani vek 30 rokov. Príčinou boli slabé pľúca.
Levi Lusko si pomyslel, že aj jeho očakáva rovnaký osud.
"Popri tom, že som mal ako mladík
samovražedné myšlienky a astmu, pre ktorú som občas
skončil v nemocnici, mal som vždy aj pocit, že umriem
mladý. Viem, je to šialené, ale táto myšlienka ma akosi
povzbudzovala," priznáva Levi, opäť sa odvoláva na svojho obľúbenca z 19. storočia.
Ak McCheyne prežil krátky život, a napriek tomu stihol intenzívne pracovať a zapísať sa do histórie, potom sa o to isté musí pokúsiť aj on.
Ako keby to bolo naposledy
Teóriu preniesol do každodennosti tak, že nech robil čokoľvek, vkladal do toho celé srdce. Každú činnosť vykonával tak, akoby sa viac dnešok nemal opakovať.
"Zaumienil som si, že do každého okamihu vložím všetku svoju
energiu a vášeň a že budem každú kázeň hovoriť tak,
akoby bola moja posledná. Predpoklad, že nemám veľa
času, spôsobil, že som nechcel premrhať ani sekundu.
Po prekročení dvadsiatky a po tom, čo som sa oženil
a založil si rodinu, som myslel na skorú smrť čoraz
menej," hovorí Levi Lusko. Vedomie smrteľnosti ho nezastavilo, naopak, vdýchlo mu silu.
Ako je to možné? Najlepšie to azda vyjadrí jeho výrok, ktorý má schopnosť roztvoriť oči aj tomu, kto dlho tápal v tme.
"Skutočne pripravení zomrieť sú len tí, ktorí sú pripravení naozaj aj žiť."
A myslím, že Boh s tým viac ako súhlasí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies