KYJEV – Pozrite si súhrn aktuálnych správ z Ukrajiny.
Aktualizácia 20:19 (9. 3. 2022)
Podľa miestnych úradov si stredajší ruský letecký útok na detskú nemocnicu v centre ukrajinského mesta Mariupoľ vyžiadal najmenej 17 zranených.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil na Twitteri video, ktoré zachytáva značne poškodený nemocničný komplex s rozbitými oknami, zrútenými múrmi a zničeným interiérom. Podľa neho ide o dôsledok priameho zásahu, ktorý má na svedomí ruská armáda, píše AFP.
Mariupol. Direct strike of Russian troops at the maternity hospital. People, children are under the wreckage. Atrocity! How much longer will the world be an accomplice ignoring terror? Close the sky right now! Stop the killings! You have power but you seem to be losing humanity. pic.twitter.com/FoaNdbKH5k
— Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) March 9, 2022
Podľa predbežných údajov úradov v Mariupole si ruský vzdušný úder nevyžiadal obete na životoch, ale zranenia pri ňom utrpelo 17 zamestnancov nemocnice.
„Doposiaľ evidujeme 17 zranených nemocničných pracovníkov,“ uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Podľa neho zatiaľ nie sú informácie o zranených deťoch ani o obetiach na životoch.
Kyrylenko ďalej uviedol, že útok prakticky zničil budovu pôrodnice, ktorej súčasťou bolo aj pediatrické oddelenie. Pilot ruského lietadla podľa neho evidentne vedel, na aký objekt zhadzuje bombu, cituje AFP Kyrylenka. Miestne úrady tiež zverejnili videá, na ktorých vidno obrovský kráter v areáli nemocnice a evakuáciu tamojších pacientov.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti požiadala o vyjadrenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorý zareagoval stručným vyhlásením: „Ruské sily neútočia na civilné ciele.“
Organizácia Spojených národov vo svojej reakcii vyhlásila, že zdravotnícke zariadenia „by sa nikdy nemali stávať terčom“ útokov. Hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric zároveň vyzval na „okamžité zastavenie útokov na zdravotnícke zariadenia, nemocnice, zdravotníkov a sanitky“.
Zničenie nemocnice v Mariupole odsúdil aj britský premiér Boris Johnson s tým, že išlo o ohavný útok na „zraniteľných a bezbranných“. „Spojené kráľovstvo skúma možnosti zvýšenia podpory pre Ukrajinu, aby sa mohla brániť proti leteckým útokom a za takéto zločiny budeme volať na zodpovednosť Putina,“ uviedol Johnson na margo šéfa Kremľa.
Aktualizácia 19:14 (9. 3. 2022)
Spojené štáty americké presunuli z Nemecka do Poľska dve batérie raketového systému protivzdušnej obrany Patriot. Urobili tak na žiadosť Varšavy, vyhlásil v stredu nemenovaný vysoký predstaviteľ Pentagonu. Informovala o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Tento krok môže byť podľa AFP dôsledkom rastúcich obáv, že ruské vojská na Ukrajine by mohli, úmyselne alebo neúmyselne, zasiahnuť raketami aj Poľsko.
Aktualizácia 18:30 (9. 3. 2022)
Ruská armáda pri stredajšom ostreľovaní ukrajinského mesta Mariupoľ zasiahla a zničila detskú nemocnicu a pôrodnicu, tvrdia miestni činitelia aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR túto informáciu prevzala zo stanice Sky News.
„Deštrukcia je kolosálna,“ uviedla na sociálnych sieťach mariupolská mestská rada. Počet obetí či zranených nebol bezprostredne známy. Zelenskyj však na Twitteri napísal, že pod troskami budovy sú „ľudia, deti“ a útok na nemocnicu označil za „zverstvo“, informuje agentúra AP.
Situácia v Mariupole, kde nefunguje kúrenie, tečúca voda, kanalizácia ani telefónne siete, je podľa Červeného kríža „apokalyptická“. Zástupca mariupoľského starostu Serhej Orlov tvrdí, že dosiaľ v meste zahynulo najmenej 1 200 ľudí, ale že reálny počet je pravdepodobne oveľa vyšší.
Mesto plánuje dať vykopať masové hroby, aby mali kam dať mŕtve telá, ktoré momentálne ležia na uliciach, dodal Orlov.
V ostatných dňoch zlyhali viaceré pokusy evakuovať civilistov z tohto strategicky dôležitého prístavného mesta, ktoré obliehajú ruské jednotky, pripomína Sky News.
Aktualizácia 16:23 (9. 3. 2022)
Ruský prezident Vladimir Putin a nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu telefonicky hovorili o diplomatických snahách smerujúcich k vyriešeniu konfliktu na Ukrajine a o vytvorení humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na vyhlásenie Kremľa.
„V súvislosti s vývojom situácie okolo špeciálnej vojenskej operácie na ochranu Donbasu sa diskutovalo o rôznych politických a diplomatických snahách, najmä o treťom kole rozhovorov medzi ruskou delegáciou a predstaviteľmi kyjevských orgánov,“ uviedol Kremeľ.
Olaf Scholz
Podľa Kremľa hovorili lídri Ruska a Nemecka o „humanitárnych aspektoch situácie“ na Ukrajine a v separatistických regiónoch na východe krajiny. Putin informoval Scholza o opatreniach, ktoré prijali na evakuáciu civilistov a tiež o údajných „pokusoch bojovníkov nacionalistických zoskupení“ zmariť tieto plány.
Aktualizácia 15:01 (9. 3. 2022)
Ruské ministerstvo obrany v stredu po prvý raz priznalo, že do útoku voči Ukrajine nasadilo aj brancov, čiže vojakov, ktorých odviedli do armády na základe brannej povinnosti. TASR informuje na základe správ staníc BBC a Sky News.
V Rusku aktuálne platí pre všetkých mužov vo veku 18-27 rokov, až na výnimky, povinná ročná aktívna vojenská služba.
Ruský rezort obrany uviedol, že niektorí branci sa dostali do zajatia ukrajinských síl. „Bohužiaľ, zistili sme viaceré skutočnosti o prítomnosti brancov v jednotkách zúčastňujúcich sa na špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine,“ uviedlo ministerstvo.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v tejto súvislosti tvrdil, že Putin pred spustením invázie na Ukrajinu nariadil „kategoricky vylúčiť“ brancov z inváznych jednotiek a pohrozil trestom veliteľom, ktorí ich tam napriek tomu pošlú.
Aktualizácia 13:30 (9. 3. 2022)
⚡️ David Beckham donated $1 million to help #Ukrainian children pic.twitter.com/coJ6SVorcQ
— NEXTA (@nexta_tv) March 9, 2022
Známa futbalová hviezda David Beckham a jeho manželka Victoria spustili núdzovú podporu prostredníctvom UNICEF. Ich podpora pôjde na poskytnutie okamžitej pomoci deťom, vrátane zdravotníckych potrieb a bezpečných priestorov pre rodiny.
Aktualizácia 13:30 (9. 3. 2022)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu západné mocnosti, aby sa bezodkladne rozhodli ohľadom ponuky Poľska dodať jeho krajine bojové stíhačky. Informuje o tom tlačová agentúra AFP. „Kedy už padne rozhodnutie? Pozrite sa, sme vo vojne! Opäť vás žiadame, aby ste sa čo najskôr rozhodli. Pošlite nám lietadlá,“ uviedol Zelenskyj vo videonahrávke na svojom kanáli Telegram.
⚡️Zelensky urges Poland, US to decide on logistics of sending fighter jets to Ukraine immediately.
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 9, 2022
“Listen, we have a war! We do not have time for all these signals,” Zelensky said. “It’s about human lives! We ask once again: Solve it faster. Do not shift the responsibility.”
Spojené štáty v utorok odmietli Poľskom predložený plán poslať Ukrajine svoju letku stíhacích lietadiel typu MiG-29 cez americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku. Varšava navrhla, aby jej vzdušné sily dostali ako náhradu stíhacie lietadlá typu F-16 Fighting Falcon. „V médiách sledujeme, že medzi americkou a poľskou stranou prebiehajú rokovania. Cítime však, že ponuka Poľska nemá podporu. Nemáme čas na médiá, na všetky tieto signály. Toto nie je stolný tenis. Ide o ľudské životy,“ dodal Zelenskyj.
#UPDATE Ukrainian President Volodymyr Zelensky has called for Western powers to urgently resolve a Polish offer that would see his country supplied with fighter jets pic.twitter.com/znK5jbfmCs
— AFP News Agency (@AFP) March 9, 2022
Hovorca Pentagonu John Kirby v utorok uviedol, že vyhliadka na presun týchto strojov zo základne, ktorú spravujú USA a NATO, do „vzdušného priestoru, o ktorý Ukrajina súperí s Ruskom, vyvoláva vážne obavy celej Severoatlantickej aliancie“. „Nemyslíme si, že poľský návrh je obhájiteľný,“ zakončil vo vyhlásení hovorca amerického ministerstva obrany.
Ukrajinská vzdušná flotila pozostáva zo starnúcich lietadiel MiG-29, Suchoj-27 a Suchoj-25 zo sovietskych čias. Sú to súčasne jediné lietadlá, na ktorých by ukrajinskí piloti mohli okamžite lietať bez ďalšieho výcviku. Poľská iniciatíva súčasne komplikuje návštevu americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej v Poľsku, kam má odcestovať v stredu, aby s poľskými partnermi diskutovala o ďalších krokoch v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Aktualizácia 13:00 (9. 3. 2022)
Štáty Európskej únie pripravujú nový balík sankcií, ktoré budú namierené voči približne 100 Rusom v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Rozhodnutie by mohlo byť prijaté už v stredu. Uviedol to šéf európskej diplomacie Josep Borrell. TASR o tom informovala na základe správy agentúry Reuters. „Členské štáty (EÚ) pracujú na balíku sankcií. Ide o zhruba 100 ľudí na rôznych úrovniach vlády,“ vyhlásil v Európskom parlamente v Štrasburgu vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Podľa vlastných slov Borrell dúfa, že rozhodnutie „padne do konca dnešného zasadnutia“.
Neuviedol však žiadne ďalšie podrobnosti. Európska únia, Spojené štáty a ďalšie krajiny po celom svete zaviedli proti Rusku sankcie v snahe vyvinúť tlak na Moskvu a dosiahnuť tak zastavenie ruských útokov na Ukrajine. Naopak Čína odmietla odsúdiť vojenskú inváziu a obvinila Západ z toho, že sankcie „neprinášajú“ mier a bezpečnosť.
Aktualizácia 10:40 (9. 3. 2022)
Ukrajinská ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková oznámila, že ruská armáda súhlasila s tým, že šesť humanitárnych koridorov na odsun obyvateľov bude v stredu otvorených od 08.00 do 20.00 h SEČ. Informovala o tom agentúra Reuters.
⚡️Temporary ceasefire begins in Enerhodar to evacuate civilians.
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 9, 2022
The city’s Mayor Dmytro Orlov announced that the ceasefire began at 9 a.m. to evacuate civilians from Enerhodar and its neighboring villages to Zaporizhzhia, as well as to deliver food and medicine to civilians.
Vereščuková vo vyhlásení uviedla, že ukrajinské ozbrojené sily súhlasili s prímerím v tomto časovom rozmedzí, a vyzvala ruské jednotky, aby tiež splnili svoj záväzok. Z mesta Sumy, ktoré leží na východe Ukrajiny, by dnes mohlo prejsť zhruba 1 000 vozidiel cez humanitárny koridor do mesta Poltava. Oznámil to tamojší gubernátor. Podľa neho v utorok mesto opustilo zhruba 5 000 ľudí.
Destroyed houses in #Sumy. pic.twitter.com/mkiHBIaPWu
— NEXTA (@nexta_tv) March 9, 2022
Aktualizácia 09:30 (9. 3. 2022)
Za posledných 24 hodín do stredy do 6:00 h vybavili na hraničných priechodoch pri vstupe z Ukrajiny celkovo 12 613 osôb, z toho od utorka (8. 3.) večera do stredajšieho rána 4 216 osôb. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Denisa Bárdyová. Od vypuknutia konfliktu (24. 2.) do stredajšieho rána vybavili celkovo 153 303 osôb vstupujúcich na Slovensko z Ukrajiny. Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili opäť na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, a to 8 265 ľudí. „Naďalej zaznamenávame intenzívny prechod peších cestujúcich na vstupe na Slovensko, hlavne matky s deťmi a štátni príslušníci tretej krajiny iní ako Ukrajinci,“ priblížila Bárdyová. Čo sa týka čakacích dôb, podľa Bárdyovej je to vo Vyšnom Nemeckom okolo šiestich hodín, v Ubli okolo štyroch hodín. Vo Vyšných Slemenciach prebieha vybavovací proces prebieha plynule bez čakania.
Aktualizácia 08:30 (9. 3. 2022)
Humanitárny koridor z obliehaného severoukrajinského mesta Sumy bude fungovať aj v stredu. Podľa agentúry Reuters o tom ráno informoval gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj. Rusko v utorok oznámilo, že od stredy rána bude na Ukrajine platiť humanitárne prímerie, počas ktorého sa má uskutočniť odsun ďalších civilistov. Prímerie má začať platiť od 10.00 h moskovského času (08.00 h SEČ).
Z mesta Sumy v utorok odišlo autobusmi približne 5 000 ľudí. Humanitárny koridor do mesta Poltava v strednej časti Ukrajiny využili aj vodiči zhruba 1 000 osobných áut. V uplynulých dňoch bolo podniknutých niekoľko pokusov o vytvorenie humanitárnych koridorov na vysťahovanie civilistov z ďalších miest – z Mariupola, Charkova či Černihiva. Skončili sa neúspechom a zo zodpovednosti zaň sa Rusko a Ukrajina obvinili navzájom.
Aktualizácia 07:50 (9. 3. 2022)
Ruský prezident Vladimír Putin podpísal nový zákon, ktorý umožňuje rýchle zvýšenie dôchodkov. Zákon je súčasťou protikrízových opatrení po tom, čo boli na Rusko uvalené sankcie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na agentúru RIA Novosti. Ďalšou novinkou v zákone je právo jednotlivcov a malých a stredných podnikov požiadať o „splátkové prázdniny“.
Aktualizácia 07:10 (9. 3. 2022)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ocenil rozhodnutie USA zakázať dovoz ruskej ropy, plynu a uhlia, pretože to „citeľne oslabí okupantov, prinúti ich zaplatiť za agresiu a zodpovedať sa za zlo, ktoré spáchali“. Informovala o tom televízia Sky News. Zelenskyj vo svojom videoposolstve, monitorovanom TASR, zároveň pripomenul, že Spojené štáty svojim občanom zakazujú aj akékoľvek investície do ruského palivovo-energetického komplexu.
Ukrajinský prezident sa Spojeným štátom a prezidentovi Joeovi Bidenovi poďakoval za takéto rozhodnutie a označil ho za „najsilnejší signál celému svetu“. Vysvetlil, že „je to veľmi jednoduché: každý cent, ktorý zaplatí Rusko, sa premení na guľky a náboje, ktoré mieria do iných suverénnych štátov.“ Zdôraznil, že Rusko buď bude rešpektovať medzinárodné právo, alebo nebude mať peniaze na rozpútanie vojny. Pripomenul, že aj Spojené kráľovstvo zavádza zákaz dovozu ropy a ropných produktov, za čo sa podľa vlastných slov poďakoval premiérovi Borisovi Johnsonovi. Ocenil tiež, že Johnson sa zaviazal k novému „Marshallovmu plánu“ pre Ukrajinu, a podľa CNN súčasne aj naznačil, že Západ tento plán podporí.
Zelenskyj informoval, že v utorok absolvoval telefonáty s predsedom holandskej vlády Markom Ruttem, izraelským premiérom Naftalim Bennettom, luxemburským premiérom Xavierom Bethelom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Okrem toho sa ukrajinský prezident vo svojom videu poďakoval Rusom, ktorí Ukrajincov podporujú tým, že vyšli do ulíc a protestovali proti ruskej invázii.
Pôvodná správa
Ukrajinské ozbrojené sily v krátkej reakcii na nové vyhlásenie Ruska o prímerí zopakovali, že „ruská strana oznamuje režim pokoja na otvorenie humanitárnych koridorov 9. marca od 09.00 h kyjevského času“ (08.00 h SEČ). Ozbrojené sily v správe zverejnenej na sieti Telegram uviedli, že „Rusko požiada Ukrajinu, aby sa dohodla na trasách a otváracích hodinách humanitárnych koridorov a informovala predstaviteľov zahraničných ambasád, OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Červeného kríža do stredajšej 02.00 h kyjevského času“ (01.00 h SEČ).
Ukrajinskí predstavitelia svoje vyhlásenie uzavreli vetou: „Je ťažké dôverovať okupantovi.“ Spravodajská televízia CNN dodala, že Rusko je pripravené poskytnúť evakuačné koridory z Kyjeva, Černihiva, Súm, Charkova a Mariupolu, ako aj z ďalších miest dohodnutých s ukrajinskou stranou. Ruské médiá informovali o parametroch prímeria s odvolaním sa na ruské koordinačné veliteľstvo pre humanitárnu reakciu na Ukrajine, dodala CNN.
Možno vás zaujme: AKTUALIZÁCIA - VIDEO: Rusko chce v stredu ráno prerušiť boje
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies