ÚSPEŠNÝ PRÍBEH Ako sa z ekonómky stala úspešná majsterka bodypaitingu

„Robila som ekonómku, potom som začala robiť kaderníčku a vizážistku. Z toho vyplynulo aj maľovanie na tvár detičiek a odtiaľ prišla inšpirácia, či nevyskúšam niečo aj na dospelých niečo,“ spúšťa svoj príbeh sympatická, večne usmiata Marta Gejdošová.

„Našla som si nejaké obrázky, skúsila som a napokon ma to pohltilo tak, že je to dnes pre mňa najväčší koníček, najlepší relax, najúžasnejšia zábava.“

Celé to znie veľmi jednoducho, aj keď, samozrejme, jej cesta bola trochu dlhšia a zložitejšia, no nás zaujímali prvé motívy, ktoré maľovala na telo.

„Úplne si pamätám na svoju prvú maľbu spred 12 či 13 rokov, bola hrozná,“ konštatuje na margo svojich začiatkov so smiechom. „No všetci boli nadšení, lebo to bolo niečo nové. Moja prvá maľba bolo logo firmy, ktoré som namaľovala na telo, abstrakt, nič výnimočné. Ale naštartovalo ma to a hneď som sa prihlásila na súťaž, v roku 2009 to bolo, však za pokus nič nedám. Maľovala som žirafu na telo, tu sa musím pochváliť, bolo to veľmi pekné, všetci to obdivovali, mala som úspech. Nie u poroty, ale točili to televízie, fotili do novín. Imponovalo mi, že sa to páčilo divákom, pravdou je, že stále ma najviac fascinujú zvieratá a príroda.“

Z Martinho rozprávania sa dozvedáme, že z výtvarnej i ostatných predmetov mala jednotky, ale o svojom talente netušila, pretože jej čas patril vtedy behu na dlhé trate, bola úspešnou športovkyňou, na maľovanie nebolo času. Na strednej škole síce maľovala spolusediacu z profilu ceruzkou, ale stále nič vážne.

Pomohol internet

Ktovie, akoby sa kariéra Marty vyvíjala v čase, keď sme o internete nechyrovali, pretože práve tam si našla informácie o bodypaiting festivale, farbičkách a štetcoch na telo a kde ich zohnať. Od roku 2011 sa každý rok zúčastňuje Majstrovstiev sveta v bodypaitingu v Rakúsku, kde absolvovala aj prvé kurzy. Do svojej práce začala pridávať nové techniky a špeciálne efekty, ktoré fičia vo svete. Príprava na súťaž spočívala aj v tom, že Marta si predkresľovala na papier veci, ktoré neskôr maľovala na súťažiach, dokonca v životnej veľkosti človeka, ale reálne obrazy nikdy nemaľovala.

Miluje toto pominuteľné umenie, ktoré zmizne prvou sprchou po súťaži a ostávajú len fotografie na pamiatku a pre spomienku. Miluje pocit maľovať na telo, na živý organizmus, ktorý sa pod maľbou doslova hýbe. Maľovanie na telo trvá niekedy aj 5-6 hodín, ak sa maľuje na pol tela, na akciu k tomu patrí účes i vizáž a keďže Marta je aj skvelá kaderníčka a vizážistka, celé dielo si v priebehu niekoľkých hodín doslova vytvorí sama. Účes vzniká za pochodu, samozrejme, ak chystá nevestu na svadbu – tá má predstavu aký účes chce, tak sa drží istých pravidiel, ktoré si vykonzultujú dopredu, účes odskúšajú, prípadne vylepšia. Hoci jej koníčkom je bodypaiting, miluje aj svoje pridružené profesie a potom ju teší celkový výsledok.

Zábrany nepozná

Marta spomína na svoje prvé maľovanie na telo, kde bola, samozrejme, modelka vyzlečená do pol pása.

„Nepociťovala som zábrany, ani trému, mala som aj skvelú modelku, ktorá bola trochu exhibicionistka, lebo to inak ani nejde,“  ponára sa do spomienok a zároveň vysvetľuje svoje pocity pri maľovaní.

„Maľovala som už aj nahého muža na celé telo, brala som to pokojne ako prácu, bolo to pre mňa prirodzené pre mňa, napokon ani lekár, keď vyšetruje pacientku, nevníma ju ako sexuálny objekt. Vnímala som to ako maľovanie na plátno, lebo tam mal aj partnerku,  maľovanie na telo si darovali navzájom, bolo to príjemné. Napokon, doma mám troch chlapov, dvoch synov a manžela, takže mužské telo nie je pre mňa tabu.“

Ocenenia potešia vždy

Marta má na svojom konte množstvo ocenení, napokon v galérii fotografií nájdete celú zbierku, ale ako to bolo po prvýkrát a je také, ktoré si cení ona sama najviac?

„V roku 2009 som bola po prvý raz v Rakúsku a tam bolo neskutočné množstvo veľmi profesionálnych bodypaiterov, ale boli tam aj „normálni“, medzi ktorých sa radím ja,“ vysvetľuje hierarchiu ocenení Marta. „Na mojej prvej súťaži sme boli premiešaní, súťažilo nás asi 150, a ja som sa umiestnila niekde v strede. Pre mňa to bol neskutočný zážitok, s niektorými som sa poznala cez internet, písala som si s nimi, jeden mal akadémiu skončenú v Mexiku, druhý bol Nemec, ktorý maľoval desať rokov predo mnou a skončila som pred nimi. To ma samozrejme veľmi naštartovalo a povzbudilo, potom prišlo druhé miesto doma na Slovensku. V roku 2017 som obsadila piate miesto na Majstrovstvách sveta, a to som nechcela veriť vlastným očiam, lebo len jediný bod ma delil od štvrtého miesta.“

Mohlo by vás zaujímať: REPORTÁŽ Premiéra muzikálu The Bodyguard – Mamba Dasha si rolu užívala, Sarvaš pokorne menil texty

Pandémia poznačila aj bodypaiting

Ostatné dva roky sa toho príliš nemaľovalo, ale Marta sa predsa zúčastňuje súťaží, pretože je kreatívna a stále pracuje na posune vpred. „Zapájam sa do online súťaží, kde sa maľuje na tvár alebo jednotlivá téma na rôzne časti tela,“ prezrádza nadšene. „Tam sa môžem doslova vyblázniť so všetkými prvkami ako vyšperkovať účes, vyfarbiť. Zaujímavé je aj, že je to anonymná súťaž, porota dostane foto s číslom, takže žiadne predsudky. V kategórii, v ktorej nesúťažím, som už aj členka poroty a stalo sa, že som dostala fotky od mojich žiakov, lebo sama vyučujem a nevedela som, až keď vyhrali a odhalila sa ich identita. Aj keby som vedela, že sú to moji žiaci, nenadržiavala by som im, lebo som sama zažila, že v porote som bola niekomu nie príliš sympatická a prišla som o body, a to je nespravodlivé. Nespravodlivosť nemám rada.“

Od maľovania k divadelnému maskérstvu

Marta sa netají tým, že sa rada posúva vpred, miluje výzvy, ktoré na ňu čakajú, tak sa dostala až k divadelnému maskérstvu.

„Ponuka z Novej scény spolupracovať na maskách a kostýmoch pre muzikál The Cats – Mačky, ma veľmi potešila,“  spomína na prvú veľkú divadelnú robotu Marta Gejdošová. „Mala som svoj tím a naučila som maľovať aj hercov, prípadne ich maskérky Maľovali sme okolo 25 hercov, ja som za dve hodiny namaľovala niekoľko hercov, hralo sa to šesť rokov, myslím. Neskôr som už maľovala pomaly so zatvorenými očami a keď som niekoho namaľovala rýchlo, tak skonštatoval – dnes si ma odflákla, ale  pravda je, že som neflákala nikoho, len už zručnosť bola skvelá.“

Skvelá práca so synom

Marta Gejdošová je matkou dvoch synov, jeden z nich zdedil umelecké vlohy, aj keď v inej oblasti ako maľovanie.

„Michaela vždy lákal filmový svet, a tak sa rozhodol ísť na štúdiá do Londýna na filmársku školu,“ prezrádza Marta, ale nehovorí to len aby sa pochválila šikovným synom. „Lákalo ho vždy pracovať doma. Tak sme sa nedávno stretli pri spolupráci, kedy novozniknuté Novomestské divadlo pri Stredisku kultúry na Vajnorskej odpremiérovalo jeho autorskú hru Jeruzalem Anno 1781 a ja som robila kostýmy.“

No a na čo sa aktuálne Marta Gejdošová teší? „Hlavne asi na festival do Rakúska, ktorý sa dva roky kvôli pandémii nekonal, takže verím, že čoskoro stretnem priateľov, užijem si tú úžasnú atmosféru, no a budem organizovať Majstrovstvá Slovenska v bodypaitingu, tak verím, že to všetko dobre dopadne.“