MOSKVA – Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a uzavrelo s nimi zmluvy o priateľstve, spolupráci a pomoci. Príslušné dokumenty podpísal v pondelok večer ruský prezident Vladimir Putin.
V príhovore k ruskému ľudu predtým požiadal, aby Ukrajina okamžite zastavila bojové akcie na Donbase, pričom zdôraznil, že v opačnom prípade bude Kyjev plne zodpovedný za možné pokračovanie krviprelievania.
Varoval, že pri absencii konštruktívnych reakcií zo strany Západu na návrhy bezpečnostných záruk má Moskva plné právo na odvetné opatrenia.
Prečítajte si tiež: AKTUALIZÁCIA: Putin uznal suverenitu separatistických republík v Donbase
Agentúra TASS urobila súhrn hlavných bodov z 55-minútového prejavu prezidenta a predchádzajúcich udalostí.
Uznanie Donbasu
Putin označil uznanie nezávislosti Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR ) za „dlho očakávané rozhodnutie“ a požiadal parlament, aby ho podporil a ratifikoval zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci s oboma republikami.
„Od tých, ktorí sa zmocnili a držia moc v Kyjeve, žiadame okamžité zastavenie bojov. V opačnom prípade bude všetka zodpovednosť za prípadné pokračovanie krviprelievania plne na svedomí režimu vládnuceho na území Ukrajiny,“ varoval prezident.
Rusko podľa neho „urobilo všetko pre zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny“ najmä vtedy, keď bojovalo za implementáciu Minských dohôd, no márne.
Ukrajina a NATO
Moskva má všetky dôvody domnievať sa, že „vstup Ukrajiny do NATO a následné rozmiestnenie zariadení Severoatlantickej aliancie na jej území je otázka vopred rozhodnutá, je to otázka času“. V tomto prípade sa stane jej územie popredným bodom pre preventívny útok Západu proti Rusku.
K téme: Eduard Heger ponúkol pomoc ukrajinskému prezidentovi
Ruská strana v decembri navrhla Washingtonu a Bruselu dohodnúť sa na bezpečnostných zárukách, v rámci ktorých požadovala, aby sa NATO zdržalo ďalšej expanzie na východ vrátane Ukrajiny a rozmiestňovania úderných zbraní na území tejto krajiny. Ako zdôraznil prezident, tieto návrhy zostali prakticky bez odozvy a v takýchto podmienkach má Ruská federácia plné právo prijať odvetné opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti. „To je presne to, čo budeme robiť.“
Kritika Ukrajiny
Hlavná časť prejavu prezidenta bola venovaná histórii vzniku súčasnej Ukrajiny a kritike úradov v Kyjeve. Putin pripomenul, že súčasná Ukrajina „bola celá vytvorená boľševickým, komunistickým Ruskom“, a to aj na úkor historických ruských území.
Teraz na Ukrajine búrajú pomníky Vladimírovi Leninovi, ktorý bol jej autorom a architektom, ale v tejto logike netreba zastavovať na polceste. „Sme pripravení ukázať, čo pre Ukrajinu znamená skutočná dekomunizácia.“
Po rozpade Sovietskeho zväzu Rusko vždy spolupracovalo s Ukrajinou otvorene a s rešpektom k jej záujmom, no v Kyjeve „namiesto partnerstva začala prevládať zapredanosť, ktorá zo strany kyjevských predstaviteľov nadobúdala absolútne bezohľadný charakter“.
Na Ukrajine sa doteraz „nevyvinula stabilná štátnosť, krajina je doslova presiaknutá, pohltená korupciou“ a súčasná vláda „dôsledne smeruje k úplnej desuverenizácii krajiny“.
Možno vás zaujme: Ministerstvo odporúča Slovákom opustiť niektoré oblasti Ukrajiny
Ukrajinská vojenská stratégia sa v podstate pripravuje na vojenskú akciu proti Rusku a nedávne vyhrážky Kyjeva vyvinúť vlastné jadrové zbrane nie sú len prázdna drzosť. Moskva nemôže ignorovať túto hrozbu.
Posledné rokovania pred uznaním
Ráno sa objavila správa, že Putin a Biden by sa mohli v blízkej budúcnosti stretnúť prostredníctvom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v nedeľu večer dvakrát hovoril s ruským lídrom. Či je za nových podmienok možný nový rusko-americký summit, zatiaľ nie je známe.
Putin v pondelok večer telefonoval s Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o plánoch podpísať dokument uznávajúci republiky Donbasu. Jeho partneri podľa Kremľa vyjadrili sklamanie z takéhoto vývoja udalostí, ale naznačili, že sú pripravení pokračovať v kontaktoch.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies