V lete by sme mali dbať na správne skladovanie potravín

Ak ich skladujeme pri vyššej teplote, dochádza v nich k množeniu mikroorganizmov, kazeniu a v prípade, že sa v nich nachádzajú choroboplodné mikroorganizmy, je aj vysoké riziko vzniku alimentárnych ochorení.

„Jedným z najčastejších pôvodcov alimentárnych ochorení u nás sú salmonely. K potravinám, v ktorých sa najčastejšie vyskytujú, sa radí hlavne hydina, vajcia, lahôdkarské výrobky vrátane cukrárskych, ale aj mliečne a mäsové výrobky či zmrzlina. Po požití potraviny alebo pokrmu, v ktorom sa pomnožili mikroorganizmy, dochádza k vzniku ochorenia často už po šiestich až 12 hodinách," vysvetlila Ivana Sedliačiková z RÚVZ v Banskej Bystrici.

Ochorenie sa prejavuje bolesťami brucha, hnačkami, zvracaním a teplotou okolo 38 až 39 stupňov Celzia. U detí a oslabených dospelých jedincov sa podľa jej slov môže vyvinúť aj obzvlášť ťažká forma ochorenia ohrozujúca život.

Leto je charakteristické aj zvýšenou konzumáciou zeleniny a ovocia, nebezpečné však je, ak sa konzumuje bez dostatočného a dôkladného umytia. Rizikový môže byť napríklad melón. Najmä deti oblizujú sladkú šťavu z rúk a do zažívacieho traktu sa dostanú aj baktérie zo špinavého povrchu melóna, prípadne aj z nedôkladne umytých rúk.

V teplom a vlhkom letnom prostredí sú vytvorené vhodné podmienky aj na rast plesní. Niektoré z nich produkujú mykotoxíny, ktoré môžu poškodiť rôzne orgány, najmä však pečeň, obličky, slezinu, krvný a nervový systém.

"Každá potravina má určené ideálne podmienky na skladovanie, ide najmä o teplotu a vlhkosť vzduchu. Je ich nutné dodržiavať v každom ročnom období, nielen v lete, aj keď vtedy sú podmienky uchovávania potravín najťažšie. Nejde len o to, že leto je charakteristické vyššími teplotami počas dňa i noci, ale aj o fakt, že leto je obdobím dovoleniek a počas nich často nemáme možnosť uskladniť potraviny tak, ako sú stanovené ich skladovacie podmienky," podotkla Sedliačiková.

Preto je podľa nej dôležité dodržiavať niekoľko zásad. Pokrmy je potrebné dôkladne tepelne spracovať, neskladovať a nespracovávať spoločne surové mäso a mäsové výrobky určené na priamu spotrebu.

Zeleninu a ovocie je potrebné dôkladne očistiť a umyť, nepiť vodu z neznámeho zdroja. Potraviny treba chrániť pred hmyzom a hlodavcami. Pokrmy treba pripravovať v čo najkratšom čase pred konzumáciou a rizikové potraviny uchovávať v chladiacom zariadení.

„Nezjedené pokrmy radšej rýchlo schlaďte, odložte do chladničky a v prípade ďalšieho použitia ich dôkladne zohrejte. V žiadnom prípade nekonzumujte plesnivé potraviny a obsah konzerv s vydutými vrchnákmi. Rovnako počas dlhých ciest nekonzumujte rýchlo sa kaziace potraviny – bryndzu, majonézové šaláty, šľahačkové zákusky a podobne," dodala Sedliačiková s tým, že je potrebné prísne dodržiavať aj zásady osobnej hygieny.

Dôležitú úlohu má aj dodržiavanie pitného režimu, teda dostatočný príjem tekutín. Pri nákupe a konzumácii nanukov a zmrzliny je potrebné si všímať, či nie sú roztopené alebo zdeformované. To by znamenalo, že nebola dodržaná teplota ich uchovávania a mohli by byť príčinou napr. hnačkového ochorenia.

„Ak kupujete nebalenú zmrzlinu, sledujte aj hygienu pri jej predaji. Ak je zmrzlina skôr tekutá ako zmrazená alebo sa vám nepozdáva osobná hygiena predavačov, radšej si ju nekupujte, predídete zdravotným problémom,“ dodala odborníčka.