Len čo sa jedlo nachystá, stromček rozžiari, aby ukázal, ako si na jeho príprave dala rodina záležať a nábytok vyleští, nech ani jedna časť nebije do očí smietkou, je najvyšší čas zamerať sa na blížnych.
Štedrovečerný deň je obdobím, ktoré obzvlášť neznesie samotu, praje skôr plným domom, pričom platí, že čím je príbytok plnší, a čím viac sa v ňom ozýva krik a smiech, tým lepší priebeh bude mať.
Čo na tom, že po zvyšok roka sa všetci uzatvárame do súkromných svetov, v ktorých znesieme len toľko, koľko naše duše vydržia?
Na všetko sa zabudne, aspoň na jediný dlhší okamih, trvajúci 24 hodín, odložíme tajomstvá, nepriznané neodpustenia a na tvár si nasadíme úsmevy, do hlasu pridáme veselosť a na krk si uviažeme štipku porozumenia pre odlišnosti iných. Jediný deň to vydržať. Len chvíľu a potom...
Bojoval proti
Iste, nie každý do podrobností pozná príbeh Vianoc, ale vec sa má tak, že sviatok je pripomienkou najfascinujúcejšej udalosti v dejinách. Nie, vôbec sa nebojím napísať to, pretože ak sa Boží syn Ježiš dobrovoľne rozhodol opustiť krásu neba, ocitnúť sa v koži človeka a v mene lásky zrútiť hranicu medzi Bohom a stvorením, potom sa to ani inak nazvať nedá.
Na svet sa prihlásil nebadane, ako keby nebol pri jeho utváraní, nesprevádzala ho pompéznosť a ani sa o tom nehlásalo zo striech. Urobil to tíško, v chudobe a v ústraní, prvý raz zaplakal a dovolil jedinečnému plánu, aby ho uvrhol do úlohy bezbranného dieťaťa odkázaného na pomoc a starostlivosť rodičov.
On dal všetko, čo len mohol a čo žiadal naspäť? Nič, vonkoncom nič. Iba ak vieru, ale ani do nej nikoho nenúti, necháva to na jednotlivcovi, aby si sám zvolil. Počas niekoľkoročného pobytu na zemi sa vyjadroval k všeličomu, predovšetkým však rozdával múdrosť. Vedel byť aj tvrdý, ale to vtedy, pokiaľ šlo o akýkoľvek druh pokrytectva. Nenávidí ho, je mu protivné vidieť čo i len náznak neúprimnosti.
Bojoval proti nemu, nie však mečom či inou zbraňou, opäť mu poslúžila láska a bez najmenších pochybností sa ukázalo, že riešenie to bolo dokonalé.
Tú nebeskú
A tak keď nastane slávnostná večera, neoslavujme pravý cit pokrytectvom. Nepodávajme ruky, radšej dajme srdcia. Možno a dokonca dosť pravdepodobne nám niekto spôsobí menšiu alebo väčšiu ranu, ale nebojme sa i tak znovu veriť. Koniec-koncov odvaha nespočíva v uzamknutí sa pred dôvernosťou, skutočné odháňanie strachu tkvie v opakovanom priblížení sa, v stavaní mostov, a nie múrov.
Usmievajme sa, ale ozajstne, nešetrime radosťou, veď ona je nepominuteľná. Buďme vytrvalí a pracujme na svojich vzťahoch 365 dní, aby pri zaznení zvonov dostala láska inú podobu. Tú nebeskú.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies