Zvolený prezident USA, ktorý je skeptik v oblasti klímy, pravdepodobne mierne pribrzdí celosvetový pokrok v oblasti ekologickej transformácie. Aj napriek tomu môže mať však pre Európu veľmi pozitívnu stránku.
Keďže sa tento týždeň stretnú svetoví lídri na výročnom summite OSN o klíme, dosiahnutie ekologických cieľov sa môže zdať ako čoraz ťažšia úloha.
Hostiteľom COP29 je tento rok Azerbajdžan, krajina, ktorá je šampiónom v oblasti ropy a plynu. Medzitým v Spojených štátoch bol do jednej z najvplyvnejších funkcií na svete opätovne zvolený klimatický skeptik.
Odborníci sa zhodujú, že Trumpovo prezidentstvo pravdepodobne pribrzdí pokrok v dosahovaní cieľov udržateľnosti.
Ak chceme zabrániť nárastu globálnej teploty o viac ako 2 stupne nad predindustriálnu úroveň, ročné investície do klímy v rozvojových krajinách (okrem Číny) sa musia strojnásobiť na 900 miliárd dolárov (853 miliárd eur). Tvrdí to think-tank ETC (Energy Transitions Commission).
Dôležitú úlohu pri dosahovaní tohto celkového počtu zohráva priame financovanie zo strany štátu, ako aj štátom ponúkané ekologické stimuly.
Množstvo daňových stimulov, úverov a pôžičiek pre zelené projekty by mohlo byť zrušené, aby sa financovali Trumpove vlastné politiky.
Napriek pravdepodobnosti širšieho klimatického neúspechu Trump pravdepodobne „dáva Európe obrovskú príležitosť“, povedal Craig Douglas, zakladajúci partner World Fund. World Fund je významná európska spoločnosť rizikového kapitálu (VC), ktorá investuje do podnikateľov, ktorí vytvárajú technológie v oblasti klímy.
„Obával som sa, že americké spoločnosti sa budú rozširovať rýchlejšie ako ich európske náprotivky a v dôsledku toho budú skupovať najlepšie technológie v Európe,“ povedal Douglas.
„A ak sa stane rýchly rast v USA o niečo menej atraktívny, máme šancu byť tými, ktorí kupujú spoločnosti v USA - nie naopak.“
Z prieskumu Venture Capital Journal vyplýva, že 27 fondov rizikového kapitálu v oblasti klímy získalo 7,1 miliardy USD (67 miliárd eur).
Dva hlavné fondy tu robia ťažkú prácu: Breakthrough Energy Ventures Billa Gatesa a Decarbonization Partners, spoločný podnik spoločností BlackRock a Temasek.
Pri pohľade na najväčšie kolá financovania dominuje Amerika
Medzi európske výnimky patrí švédsky fond Norrsken VC, ako aj Douglasov World Fund so sídlom v Berlíne.
Napriek tomu, že v Európe chýbajú veľké investičné nástroje, v tomto regióne sa nachádza viac klimatických fondov ako v USA, ktoré sú však menšie.
Craig Douglas tiež poznamenal, že Európa má väčší počet spoločností zameraných na klímu, ktoré získavajú podporu rizikového kapitálu.
„To nám hovorí o dvoch veciach. Máme skvelý ekosystém, ale tento ekosystém nedostatočne financujeme,“ vysvetlil.
Podľa správy spoločnosti Sifted smeruje 21 % európskych finančných prostriedkov rizikového kapitálu do startupov pôsobiacich v oblasti klimatických technológií - v porovnaní s 11 % v USA.
Aj napriek tomu sa však len málo spoločnostiam podarí získať toľko kapitálu, ako ich americkým kolegom.
John-Pierce Ngombe, zodpovedný za investície v spoločnosti Climate Leaders Fast-Track povedal, že je to čiastočne spôsobené veľkosťou amerického trhu, ako aj dlhou históriou podpory podnikania v tejto krajine.
„Vyspelosť trhu je určite aspekt, ktorý nehrá pre nás, ale skôr pre Ameriku,“ vysvetlil.
Rôznorodosť klimatických fondov v Európe nie je prekvapujúca vzhľadom na regulačný tlak v regióne.
Európska komisia stanovila pokrok v oblasti klímy ako jasný cieľ, najmä schválením Zelenej dohody v roku 2020. Tá stanovuje plán, podľa ktorého má byť EÚ do roku 2050 klimaticky neutrálna.
Stanovením silného programu Komisia vysiela signál investorom a nabáda ich, aby investovali finančné prostriedky do podnikov zameraných na klímu.
Aj napriek tomu je však pravdepodobné, že jazyk investícií do klímy sa v nasledujúcich rokoch zmení, povedal Craig Douglas.
„Budeme menej hovoriť o klíme a viac o odolnosti,“ tvrdí.
Mnohí Európania, ktorí majú problémy s platením účtov, nie sú ochotní zaplatiť účet za čistejšiu infraštruktúru, ktorá je nevyhnutná pre dlhodobú klimatickú bezpečnosť.
Napriek tomu sa európska zelená dohoda v súčasnosti javí ako pevnejšia než politika USA v oblasti klímy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies