Výroba aj likvidácia plastov ohrozujú klímu rýchlym tempom: Kde je riešenie?

Expertné štúdie zmapovali ďalšie skryté vplyvy plastových materiálov na životné prostredie. Výrobcovia plastov sú totiž najrýchlejšie rastúcim zdrojom priemyselných emisií skleníkových plynov.

Len za tento rok vyprodukuje výroba a likvidácia plastov také množstvo emisií, aké by vypustilo takmer 200 uhoľných elektrární idúcich na plné obrátky.

Výroba a následná likvidácia použitých plastov v spaľovniach pridá do ovzdušia viac ako 850 miliónov ton skleníkových plynov.

To predstavuje ekvivalent znečistenia, ktoré za rok vypustí 189 nových 500 megawattových uhoľných elektrární. To je skrytý príspevok využívania plastov k zmene klímy, ktorý spočítala medzinárodná organizácia Center for International Environmental Law.

Analýza Center for International Environmental Law (Centra pre medzinárodné právo v oblasti životného prostredia, CIEL) vypracovaná s partnermi z environmentálnych organizácií komplexne zmapovala emisnú záťaž, ktorá je spojená s výrobou a likvidáciou plastov.

Zo zistených dát a trendov vyplýva, že ak by využívanie plastov pokračovalo ďalej neudržateľným tempom, budú do roku 2050 plasty zodpovedné za 13 % celkového "uhlíkového rozpočtu". Teda takého množstva, ktoré je možné na zemi ešte vypustiť, aby sa rast teploty udržal pod 1,5 °C.

Len v nasledujúcich 10 rokoch by mohli emisie zo životného cyklu plastov dosiahnuť na objem 1,34 gigaton ročne. To zodpovedá emisiám z viac ako 295 500 megawattov uhoľných elektrární, ktoré by pálili uhlie na plný výkon.

Správa uvádza, že pri výrobe jednej tony plastov vznikne asi 1,89 tony emisií skleníkových plynov. Väčšina emisií uhlíka spojených s plastami pochádza z výrobnej fázy životného cyklu, ale zdroj znečistenia možno nájsť aj na konci cyklu.

Výroba a likvidácia plastov vyvolá ročne také množstvo emisií, aké odpovedá spáleniu uhlia:

2019: v 189 uhoľných elektrárňach s výkonom 500 MW
2030: v 295 uhoľných elektrárňach
2050: v 615 uhoľných elektrárňach

Každý kus plastu ako fosílne palivo

Ako pripomínajú autori správy, takmer každý kus plastu začína ako fosílne palivo a skleníkové plyny sú spojené s každou fázou životného cyklu plastov: ťažbou a dopravou fosílnych palív; rafináciou a výrobou plastov a nakladaním s plastovým odpadom. Záťaž pre životné prostredie predstavujú aj plasty rozptýlené v oceánoch, voľnej krajine alebo riekach.

"Príspevok plastov na emisie je spojený už s ich dopravou. Zemný plyn alebo ropa putujú zo stoviek tisíc vrtov cez sieť miliónov kilometrov plynovodov, dochádza k nespočetným únikom pri odvetrávaní a spaľovaní, väčšinou vo forme oxidu uhličitého a metánu. Aby sme však získali úplný obraz o týchto vplyvoch, skúmali sme tiež emisie z nákladných automobilov a ťažkých strojov, ktoré tento gigantický priemysel obsluhujú," vysvetlil výpočet emisného zaťaženia spojeného s plastom jeden z autorov analýzy Matt Kelso z FracTracker Alliance.

House Votes to Block Trump's DOE from Using Clean Energy Funds to Back Fossil Fuels Project under their Title XVII program https://t.co/84yNOuc022
By way of amendment submitted by @IlhanMN

— FracTracker Alliance (@FracTracker) June 20, 2019

Výrazní prispievatelia emisií

Správa mapuje tiež prispievateľa emisií medzi výrobcami plastov. Ide napríklad o novú továreň ExxonMobil na výrobu etylénu v rafinérii Baytown na pobreží Mexického zálivu. Správa kalkuluje, že ročne vyprodukuje až 1,4 milióna ton emisií.

Ďalším príkladom je plánovaná továreň na spracovanie zemného plynu spoločnosti Shell v Pensylvánii (USA), ktorá by mohla ročne vypustiť až 2,25 milióna ton emisií skleníkových plynov.

Ročné emisie z týchto dvoch nových zariadení by zodpovedali ročnému ekvivalentu takmer 800 000 nových áut na ceste. Ako sami autori analýzy pripomínajú, ide o iba dva príklady z viac ako 300 nových petrochemických projektov v USA, ktoré sú zapojené do produkcie plastov alebo plastových prísad.

V Európe sa celkové emisie skleníkových plynov z plastu odhadujú na 132 miliónov ton v roku 2017 - očakáva sa ich rast o ďalších 90 miliónov ton ročne napríklad v dôsledku rozvoja spaľovania odpadov.

Ďalšie emisie pri spaľovaní plastov

Problém s plastom nekončí ich výrobou. Emisie logicky vznikajú pri ich spálení v energetických zariadeniach pre využitie odpadu, ale aj na skládkach. Správa uvádza, že samovoľný rozklad plastového odpadu, typicky polyetylénu najčastejšie používaného pre výrobu jednorázových plastov, uvoľňuje metán, etán, propylén a ethylenové plyny.

"Tento nečakaný objav ukazuje, že degradácia a rozpad plastov predstavuje skôr neevidovaný zdroj skleníkových plynov. Očakáva sa, že bude narastať, najmä kvôli rastúcej produkcii plastov a ich hromadení v životnom prostredí," uvádza podrobná správy CIEL.

Sweeping New Report on Global Environmental Impact of Plastics Reveals Severe Damage to Climate | Center for International Environmental Law https://t.co/BWIIAnZvQr

— Frances Sinclair (@francessinclai5) May 15, 2019

Problém aj pre oceány

Medzi ďalšie negatívne dopady plastového odpadu na životné prostredie patrí vplyv mikročastíc na schopnosť oceánov absorbovať oxid uhličitý, hlavný skleníkový plyn. 

Doteraz tento efekt zostával mimo pozornosť klimatických štúdií. Práve oceány pritom absorbujú značné množstvo skleníkových plynov. Ide až o 40% všetkého oxidu uhličitého vyrábaného človekom od začiatku priemyselnej éry. Plasty rozptýlené vo vode však túto schopnosť oceánov môžu významne narušiť.

Oxid uhličitý v oceánoch "spotrebuje" planktón, ktorým sa živia malé vodné živočíchy. Tie môžu namiesto neho zožrať mikroplastové čiastočky.

Riešenie?

"Potrebujeme znížiť emisie o 45% do roku 2030," hovorí Carroll Muffett z CIEL. "Plasty však prispievajú k pravému opaku. Akonáhle sa dostanú do obehu, začínajú ovplyvňovať klímu. Predovšetkým pokiaľ nie sú recyklované, čo sa dnes týka drvivej väčšiny," dodáva Carroll Muffett.

“We need to cut emissions by 45 percent by 2030,” Carroll Muffett, president of CIEL, told Popular Science. “Plastics are poised to do almost exactly the opposite.” #ActOnClimate https://t.co/RjVcqM2tPT

— Jersey Renews (@JerseyRenews) June 1, 2019

"Svet sa topí v plastoch a prehliadame producentov plastov ako zdroj skleníkových plynov. Existujú však spôsoby, ako môžeme problém s plastami vyriešiť. Treba skončiť s výrobou plastových produktov na jedno použitie a podporiť prechod na koncept nulového odpadu," odporúča riešenie Courtney Bernhardt z Environmental Integrity.

Na tomto koncepte sa zhodujú autori analýzy aj s Európskou komisiou. Tá vlani predstavila Plastovú stratégiu EÚ, ktorej cieľom je postupne redukovať spotrebu jednorazových plastov alebo zlepšiť recyklovateľnosť plastových produktov.

Peter Pellegrini: Slovensko na summite EÚ potvrdilo cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050

Zistenie obrovského množstva emisií, ktoré je spojené so životným cyklom plastových výrobkov však dáva celej debate o plastovej závislosti nový impulz. 

Redukcia plastov nie je "len" o záchrane oceánov, ale aj kľúčový príspevok k riešeniu klimatických zmien, čo sa už dotýka každého z nás.