Z chudoby sa prepracoval na milionára

Viac ako lietanie v oblakoch

Aj v tomto je badateľná odlišnosť jednotlivých pováh a nastavenia priorít. Niekto totiž snu stať sa najbohatším z najbohatších, venuje nielen detstvo, ale aj mladosť a starobu. Nikdy to však neposunie ďalej, večne len vzdychá, túžobne hľadí, z čoho v dospelejšom veku vzniká chronický hnev a klamlivý pocit ukrivdenosti.

Obdivuhodné a hodné uznania je to, ak niekto sníva raz a potom koná. Má nápad a zrealizuje ho. Hovorí, ale viac sa sústreďuje na čin. Áno, takáto povaha je viac ako telo lietajúce v oblakoch, toto je totiž duša kráčajúca po zázraku.

Chudoba

Vyrastal v naozaj zúboženom prostredí. Nielenže chýbala základná výbava v podobe pravidelnej a výživnej stravy, možnosť nakúpiť si oblečenie, len čo to staré úplne zostarne a príležitosť potešiť sa hračkou, bola tu ešte iná záležitosť, z istého pohľadu ešte horšia. Chlapec akosi nedokončil ani povinné vzdelanie. Čítať a písať vedel, ale značne zaostával v poznaní toho, čo sa považuje za samozrejmé poznať.
 

Neskôr
Keďže čosi také ako univerzita u neho neprichádzalo do úvahy, začal sa obracať v oblasti pracovnej. Robil to aj ono, až jedného dňa k nemu priletel nápad. Mohol by podnikať a uvidí, čo z toho vzíde. Úspech zaručený nie je, toho si bol absolútne vedomý, ale ak neskúsi, nič nezíska a navyše ho potom bude aj obhrýzať predstava, aké to mohlo byť, ak by sa v rozhodujúcom okamihu nezachoval ako obyčajný zbabelec. A tak skúsil.
 

Zvyk
Spočiatku bola jeho firma zostavená veľmi skromne. Riadil iba niekoľkých zamestnancov a stále bolo neisté, aká budúcnosť na spoločnosť číha. On však neotáľal a ihneď na začiatku rozpoznal pilier, bez ktorého sa nikam nepohne - uvedomil si dôležitosť pokory. V praktickom ponímaní to znamenalo, že on i každý, kto tvoril súčasť podnikania, sa ráno čo ráno pokorí, spoločne sa pokľakne na kolená a bude sa modliť. Nech by bolo akokoľvek, bude sa vzdávať Bohu vďaka a pripomínať sa, že každý úspech, akýkoľvek talent a všeobecne všetko dobré, pochádza od Boha.
 

Dvojnásobne
Odvtedy uplynul nejaký ten rok. Muž je už zrelý a ošľahaný skúsenosťou. Chudoba? Tá sa mu už zďaleka vyhýba, s takým obnosom peňazí, aký má on, si bieda nikdy nerozumela. Darí sa mu viac ako dobre, rad zamestnancov sa rozšíril na tisíce. Ak sa ho niekto spýta, čomu vďačí za taký nárast bohatstva, odpovedá jednoducho.

"Čím viac mi narastá majetok, tým väčšia je moja vďaka. Za všetko vďačím Bohu. Keď sme začínali, kľačali sme na kolenách každé ráno. Dnes máme oveľa viac, takže sme chválu zdvojnásobili a kolenačky sa všetci spolu nemodlíme len ráno, ale aj večer."