Zákulisie rozprávkovej klasiky, časť druhá. Čo všetko ste o známych tituloch nevedeli?

Pyšná princezná

Krásna, romantická rozprávka Pyšná princezná rozpráva príbeh rozmaznanej, nafúkanej a rozmarnej princeznej  Krasomily, ktorú v roku 1952 stvárnila krásna Alena Vránová. Známy príbeh, kde sa z namyslenej princeznej stane jedna milá skvelá empatická dievčina, a to vďaka záhradníkovi, ktorý jej ukáže, že nielen bohatstvo a pýcha sú na svete, očarúva už niekoľko generácií rok čo rok. Záhradníka, ktorý je v skutočnosti  princom Miroslavom, si zahral Vladimír Ráž.

Prečítajte si: Zákulisie rozprávkovej klasiky, časť prvá. Čo všetko ste o známych tituloch nevedeli?

Láska nielen na plátne

Bolo verejným tajomstvom, že Alena Vránová a Vladimír Ráž si skvele rozumeli nielen na pľaci, ale i mimo neho. Malo to však háčik, Alena bola vydatá za básnika Pavla Kohouta. Ten z nešťastnej lásky napísal divadelnú hru Dobrá píseň o zloduchovi, který přebral vzornému komunistovi ženu, v ktorej poukazuje na to, že ak niekto dobrému „súdruhovi“ preberie ženu, dokáže v pohode zradiť aj vlasť.

Nebolo mu to nič platné, pretože napokon manželstvo skončilo v troskách a Alena Vránová sa vydala za svoju rozprávkovú lásku – Vladimíra Ráža. Práve s ním mala i svoju jedinú dcéru, ktorá však zomrela ako 55-ročná na zlyhanie orgánov a matka ju teda prežila. Šťastia si neužila ani s Vladimírom Rážom, hoci spolu natočili niekoľko filmov ako Hrátky s čertem, Dovolená s Andělem, či Byl jednou jeden dum. Ráž bol charizmatický, ženy za ním doslova šaleli a on nevedel odolávať početným milenkám. Alena Vránová hľadala útechu v iných náručiach a dvojica sa napokon rozviedla.

Budovanie socializmu v rozprávke

Doboví kritici neodpustili tvorcom, špeciálne režisérovi, že dievčatá na lúke zle hrabú seno a nechápali, ako mohol režisér prejaviť benevolentnosť pri technickej neznalosti jednej zo základných poľnohospodárskych činností. Dokonca im prekážalo, že film je príliš vzdialený od komunistickej reality a je príliš kapitalistický, napriek tomu získal Cenu za film pre deti v Karlových Varoch na VII. Filmovom festivale v roku 1952. Rovnako pár Kohout a Vránová boli symbolom dokonalého spolužitia a vzorom pre mládež, preto Vránová a Ráž svojou zakázanou láskou riskovali dokonca väzenie.

Možno vás zaujme: Vianočné filmy, ktoré nikdy neomrzia

Komunistickí posudzovatelia vyškrtli zo scenára všetky kúzla, tvorcom sa napokon podarilo uchrániť jedine spievajúcu kvetinu. Mreža, cez ktorú princezná Krasomila hádže loptu kráľovi Miroslavovi,  nebola v skutočnosti súčasťou žiadnej brány. Držali ju asistenti z filmového štábu, ktorí ju následne naložili a odviezli. Podľa ideológov nemohol byť príslušník feudálnej triedy (Kráľ Miroslav) kladným hrdinom. Filmovať sa mohlo až vďaka nápadu, že rozprávkový panovník bude prezlečený za záhradníka a bude pracovať. Napriek k všetkému, je film zaradený k najúspešnejším vo filmovej histórii československej kinematografie – do kín si ho prišlo pozrieť celkovo 8 222 695 divákov. A určite si ho s dojatím pozrieme zase cez tohtoročné Vianoce všetci.

Princezná so zlatou hviezdou na čele

Klasická česká rozprávka z roku 1959, má všetko, čo má dobrá rozprávka mať: je tu krásna princezná s hviezdou na čele, jej otec – dobrý, ale tak trochu povoľný panovník, zlý kráľ Kazisvet, ktorý vtrhne na hrad a žiada o ruku princeznej Lady. Je tu múdra a dobrá pestúnka, ale aj rozprávkový myší kožúšok, nechýba ani kráľovstvo princa s kráľovskou kuchyňou, kde princezná Lada nachádza azyl medzi kuchármi, či princ, ktorý sa do nej zaľúbi, netušiac, že umýva riady v jeho kuchyni.

Na rozdiel od Popolušky, ktorá sa s princom vôbec v rozprávke nepobozká, film sa mal končiť prípitkom zúčastnených, vrátane kráľovského páru. Marie Kyselková, predstaviteľka princeznej Lady, si však od režiséra vynútila, že na konci musí byť bozk. Kritika absolútne neprivítala s nadšením toto „veľdielo“.

Vyčítala mu ťažkopádnosť, zlé herecké výkony, prefarbenosť i presladenosť scenára. K vážnemu úrazu prišiel František Smolík (Kráľ), keď ho Marie Kyselková (princezná Lada) prišla ráno pozdraviť a takmer mu korunkou vypichla oko.  

 Josef Zíma, ktorý v máji oslávil 89 rokov,  nám v telefonickom rozhovore prezradil, že na sa na rozprávku pozerať nebude, nakoľko české televízie ju do programu vraj nezaradili. Teší ho o to viac, že na Slovensku si ju budeme môcť pozrieť.

„Deti a príbuzní by sa určite na to radi pozreli, viete mám už štyri pravnúčatá, ale ja sa na to nemôžem pozerať, i keď to mám doma na videu,“ prezradil čiperný Josef Zíma, ktorý končil s vystúpeniami 18. decembra a tešil sa na voľno, ktoré má minimálne do konca roka.

„Počas nakrúcania som zažil aj niekoľko dramatických momentov, v súboji mi usekli podrážku, no a ja keď som mal zlomiť meč, čo samozrejme nie je reálne možné, tak mi ho technici napílili, že držal už len na čestné slovo. Ja som ho o tú nohu rozlomil opačne, čím som si rozrezal nohu a bola to strašná bolesť, veľmi som kričal, no na druhý pokus sa nám to podarilo.“  

Tehotná Lada, oslavujúci Zíma, rozožraté čelo

K jednej scéne bol pripravený veľký hrniec šľahačky a starí maškrtní páni Theodor Pištěk, Eduard Kohout a Stanislav Neumann si dávali tak dlho do nosa, až im musel režisér vynadať, inak by im šľahačka na nakrúcanie nezostala. Josef Zíma  –  celú noc pred nakrúcaním prvej milostnej scény oslavoval narodenie svojej prvorodenej a vlastne jedinej dcéry Zuzanky, nespal ani minútu, na pľac prišiel pekne „unavený“ a nakoniec ho musela zachrániť maskérka.

Princeznú Ladu mala pôvodne hrať Zímova partnerka Eva Klepáčová, tá však už čakala spomínanú dcéru a bola v štádiu, kedy sa to utajiť nedalo. Režisér Martin Frič angažoval Miriam Hynkovú, ktorá krátko pred natáčaním ochorela. Rolu potom dostala Marie Kyselková, ktorá si mala vo filme zahrať malú postavičku. V čase nakrúcania bola tiež tehotná, ale ešte to nebolo vidieť.

Za jeden deň nakrúcania dostávala Marie Kyselková 200 korún, čo boli v tej dobe slušné peniaze. Mimochodom, Zíma tantiémy z rozprávky nedostáva, tie idú len tvorcom, hercom musel stačiť honorár. Zíma dostával 550 korún na deň.  

Lada mala so zlatou hviezdou nemalé problémy. Skoro ráno  jej ju s parochňou prilepili na čelo a až večer dávali dole. Po niekoľkých dňoch mala cez čelo, od ucha k uchu, jeden červený rozožraný bolestivý pruh. V kine videlo rozprávku 6 miliónov divákov.

Prečítajte si: Vianočný tip na film: Láska nebeská

Honza málem králem

Honza je obľúbenou postavou českých rozprávok, ale samozrejme nie ten hlúpy. Veselý mládenec, ktorý má rád ľudí a priam neznáša nespravodlivosť, je hrdinom tejto rozprávky z roku 1977, pod ktorú sa režijne  podpísal Bořivoj Zeman. Jeho hrdina nemá zálusk na kráľovstvo ani princeznú, túži len po obyčajnom ľudskom šťastí.

Zeman si pôvodne do postavy Honzu vybral Luďka Sobotu, no ten mal v čase nakrúcania zákaz vystupovania, a tak s v roli objavil populárny spevák Jiří Korn. Jorga Kotrbová tiež nebola prvá voľba režiséra, úlohu dostala potom, čo ju odmietla Hana Zagorová. V rozprávke si zahrala i skvelá krehká Valerie Kaplanová, ktorá sa divákom zapísala do duší ako „Bába Tutovka“ z roku 1992, nakoľko účinkovala v danej lotérii a bola o vôbec prvá lotéria vysielaná u nás v televízii.

Počas nakrúcania rozprávky sa Jirkovi Kornovi podarilo zlomiť dve rebrá pani Kaplanovej. Filmovú rozprávku navštívilo v kinách vyše milióna divákov, čo bol v danom roku nesmierny úspech. Aj to ju zaradilo k stáliciam vo vianočnom programe. Jirko bol síce uznávaný spevák, ale ako herca ho nadaboval Michal Pavlata a Jirko to dlho nevedel rozdýchať, hnevalo ho to, ale neostávalo mu nič iné, len sa s tým zmieriť.