Zatracujeme ju, hoci by sme sa z nej radšej mali tešiť. Niektorí nás od nej odrádzajú, hoci Boh chce, aby sme sa s ňou priatelili. Viete, kto to je?

Poznáte Annu zo Zeleného domu, však? Ona by nám najväčšmi mohla slúžiť ako príklad toho, že fantáziu by sme mali povolávať na pomoc, a nie sa jej strániť. Ale skôr, než si povieme čosi o tom, ako s ňou ryšavá nezbednica narábala, ponorme sa do jedného alebo aj dvoch skutočných príbehov. Tie nám napovedia to, čo potrebujeme vedieť, nebojte sa.
 
Raz si to kúpim
Jedna žena vyrastala v chudobných pomeroch. Nebolo to o tom, žeby nemali vyslovene čo do úst vložiť, ale zasa ani vyskakovať nevyskakovali. Bolo na prežitie a hotovo, nič viac. Žiadne čačky, žiadne dovolenky. A keď sa osamostatnila, tak peňazí mala ešte menej ako predtým. Často chodievala do obchodov a hľadela na veci, ktoré si nesmela kúpiť. Lenže viete, aký bol jej postoj? Keď si predstavím viacerých z nás, asi by to skončilo povzdychmi, ako veľmi by sme chceli toto či tamto, ach, ako by sa nám zišiel tento kúsok oblečenia, ale nemôžeme si to dovoliť. Ona však, namiesto zatrpknutosti, povolala fantáziu a predstavila si, aké to bude, keď bude mať v peňaženke viac. Keď bude môcť prísť, vziať si, o čom len snívala a bez výčitiek za to zaplatiť. Predstavovala si, modlila sa a, pravdaže, aj pracovala, veď ako ináč by to aj bolo možné, no napokon sa jej to splnilo. Dnes má, čo chcela, dnes prichádza do obchodu nie míňať bezhlavo, ale kúpiť si a nerátať pri tom každučký jeden cent. Toto nie je príbeh o tom, že musíme túžiť a ono to nejako samo príde, samo sa to odohrá, len keď sa budeme motivovať. Toto je príbeh o tom, že fantázia nás chráni a občas aj zachráni a že je nám zoslaná z nebies. Boh ju vynašiel, Boh ju láskavo vložil do nás.
 
Niečo veľké
Druhý príbeh, tu už prezradím aj meno, sa týka Joyce Meyer. Ako malá prežívala ukrutné detstvo, otec ju sexuálne zneužíval, až kým z domu neodišla. Matka sa jej nezastala, vlastne nikto sa jej nezastal. A keď jej bolo najhoršie, ležala v posteli, zatvorené oči a myseľ sústredená do budúcnosti. Myslela na to, že raz, keď bude veľká, zažije aj niečo veľké. Niečo dosiahne, niečo z nej bude. A naozaj, teraz je svetoznáma kazateľka, spisovateľka, mení životy, alebo teda Boh prostredníctvom nej mení životy.
 
Žalmista to robil takto
V žalmoch, ktoré sú úžasnými výpoveďami a často aj intímneho charakteru, je napísané niečo, čo až vyráža dych. Žalmista to robil tak, že si po svojej pravici vždy predstavoval Boha. Presne tak to robil. Nepredstavoval si obrov, čo ho zožerú zaživa, ani nevymýšľal hrôzostrašné scenáre, čo sa stane, keď, ale radšej fantáziou privolal čosi užitočné. A ako v texte napísal, keď to takto konal, potom nespadol pod ťarchou okolností, nezlomili ho prekážky. Ako by aj mohli, keď Všemohúceho prítomnosť zažíval denne, v každej sekunde? Som hlboko presvedčená, že ak by človek neustále nespochybňoval, či je Boh naozaj s ním, ale radšej by robil na vzor žalmistu, o stokrát iné by boli ľudské príbehy. Smelšie a farebnejšie.
 
Anna
A teraz čosi k Anne, ako som sľúbila. Sirota, ktorú nik nechcel. Do istého obdobia nemala ani nijakú priateľku, hoci po nej bytostne prahla. Nemala sa komu zdôveriť a každý iný by na jej mieste pôsobil zdrvene, ba až rezignovane. A ona? Ona si vymýšľala, fantáziou zaháňala chmáry a áno, aj si získavala srdcia. A hoci je, nanešťastie, len vymyslená, získava si srdcia čitateľov až podnes, lebo sa ju nedá nezbožňovať. Práve ona tvrdila, že život sa dá celkom určite spríjemniť, pokiaľ len chceme. Ona si ho veru spríjemňovala a rovnaký dar i my smieme vziať, pokvapkať ním 24 hodín, čo sú nám k dispozícii a všetko bude veselšie. Len smelo do fantazírovania, priatelia!