BRATISLAVA - Rezorty zdravotníctva a investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie predstavili najnovšiu výzvu na podporu vzniku centier integrovanej zdravotnej starostlivosti. Vďaka sume vo výške 16,5 mil. eur zo zdrojov Európskej únie bude zdravotná starostlivosť dostupná priamo v regiónoch a pacienti nebudú musieť cestovať za lekárom mimo svojej obce, ale všetko nájdu pod jednou strechou.
„Cieľom výzvy je rozvíjať miestnu infraštruktúru v oblasti ambulantnej zdravotnej starostlivosti za účelom združovania všeobecných lekárov a špecialistov. Vďaka tomu sa zabezpečí dostupnosť v oblasti prevencie, diagnostiky, liečby a starostlivosti o pacientov na lokálnej, resp. komunitnej úrovni a vytvoria sa podmienky pre poskytovanie najmä základného sociálneho poradenstva pre klientov zariadenia,“ priblížila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, ktorej rezort je sprostredkovateľom výzvy.
Oprávnenými žiadateľmi sú subjekty územnej samosprávy, teda obce alebo vyššie územné celky (VÚC) a neziskové organizácie, ktorých zakladateľom je obec alebo VÚC a sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. CIZS budú realizované v rámci integrovaných územných investícií a každý samosprávny kraj má vyčlenené finančné prostriedky, ktoré môže v rámci daného územia použiť. Výzva je určená na projekty mimo Bratislavského samosprávneho kraja.
„Tak, ako aj v minulom programovom období sme z eurofondov v rámci nášho Integrovaného regionálneho operačného programu pomohli zmodernizovať 30 zdravotníckych zariadení za viac ako 163 miliónov eur, pokračujeme v úsilí, aby mali ľudia vo všetkých regiónoch prístup k zdravotnej starostlivosti na európskej úrovni,“ uviedol minister investícií Richard Raši.
Žiadosti o nenávratný finančný príspevok musia byť v súlade s projektovými zámermi integrovanej územnej investície, ktoré boli zaradené do zásobníka projektov a schválené Radou partnerstva príslušného samosprávneho kraja.
„V rámci výzvy je možné žiadať o nenávratný finančný príspevok na výstavbu nových budov, modernizáciu a rekonštrukciu existujúcich budov, prístavbu, nadstavbu alebo stavebné úpravy a rekonštrukciu vnútorných a vonkajších priestorov existujúcich stavebných objektov, ako aj na zabezpečenie materiálno – technického vybavenia, dodávku zdravotníckej techniky či zariadenia a vybavenia. Peniaze môžu byť použité aj na budovanie a modernizáciu informačno-komunikačných technológií vrátane vybavenia vysokorýchlostným internetovým pripojením a na nákup softvérového vybavenia či budovanie bezbariérových prístupov,“ priblížila ministerka zdravotníctva Dolinková.
Maximálna výška príspevku na jeden projekt z eurofondov je 1 300 000 eur a príspevok zo štátneho rozpočtu tvorí približne 107 000 eur. Maximálna dĺžka realizácie hlavnej aktivity projektu, ako aj a oprávnenosť výdavkov je stanovená na 30 kalendárnych mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Do tejto lehoty sa nezapočítava obdobie kolaudačného konania.
Výzva je otvorená počas celého programového obdobia, resp. pokiaľ nebudú vyčerpané finančné prostriedky pridelené každému samosprávnemu kraju. V prípade, ak objem predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok presiahne výšku finančných prostriedkov pridelených pre jednotlivé samosprávne kraje, môže byť výzva uzavretá. Presný dátum uzavretia výzvy spolu s dôvodom bude zverejnený TU najneskôr 30 kalendárnych dní pred plánovaným uzavretím výzvy.
Tento mesiac MIRRI SR avizovalo aj vyhlásenie výzvy z Programu Slovensko, ktorá podporí projekty na zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti (KIB) v zdravotníckych zariadeniach. Na výzvu je alokovaných 5,9 milióna eur. Investícia do kybernetickej bezpečnosti prináša zvýšenú ochranu nielen osobných údajov, ale aj zdravia občanov.
„Chceme priniesť väčšiu istotu, že ich citlivé údaje o zdravotnom stave sú v bezpečí, a že nemocnice sú riadne pripravené na kybernetické útoky. Dôležitosť tohto problému podčiarkujú množiace sa hackerské úroky na nemocnice po celom svete, ale skúsenosť máme aj na Slovensku. Spomeniem napríklad incident z roku 2017, keď technici dlhé dni naprávali škody po kyber útoku na Fakultnú nemocnicu v Nitre alebo to, keď web košickej nemocnice zostal v roku 2021 po útoku hackerov úplne paralyzovaný, a to až na viac ako 2 týždne. S podobnými útokmi sa museli vysporiadať aj susedia z Českej republiky, keď hackeri napadli tri polikliniky v Prahe a jedným z najväčších útokov bol ten na Fakultnú nemocnicu v Brne v roku 2020, ktorý vyradil z prevádzky väčšinu zdravotníckych systémov. Ich obnova trvala zhruba dva mesiace, no s dôsledkami útoku nemocnicu trápili aj roky potom. Práve aj na to tu máme eurofondy, aby sme chránili nemocnice pred podobnými útokmi a zaistili ich čo najväčšiu bezpečnosť,“ dodal na záver minister investícií Raši.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies