BRATISLAVA - Slovensko zavádza nové systémy a technológie s cieľom čo najviac odbremeniť životné prostredie a zároveň využívať obnoviteľné zdroje. Sú na tieto zmeny slovenské domácnosti pripravené a ako ich to ovplyvní?
Obnoviteľné zdroje energie sú lacné a nenáročné na inštaláciu, no vstupné náklady sú vyššie. Napríklad na kúpu fotovoltických panelov alebo tepelného čerpadla sú potrebné vyššie vstupné investície, ktoré sa však podľa odborníkov vrátia do peňaženky. V aktuálnej situácii je teda prechod na obnoviteľné zdroje energií (OZE) témou najmä pre vlastníkov nehnuteľností, ktorí majú prostriedky na takéto investície.
Štát
Do tohto procesu vstupuje výrazným spôsobom štát, a to aj prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pripravilo projekt Zelené domy, prostredníctvom ktorého podporí 30 000 projektov obnovy rodinných domov.
Prečítajte si tiež: Výborná správa pre slovenské domácnosti! Štát sa dohodol s elektrárňami
Slovensko tiež podpísalo Memorandum o porozumení pri realizácii obnovy rodinných domov. „Majitelia nerenovovaných domov tak budú môcť urobiť so štátom dohodu obsahujúcu plán na premenu svojej nehnuteľnosti na kvalitný dom pre 21. storočie,“ uviedol rezort životného prostredia pre Netky.
Okrem reformy „oslobodzovania slovenských riek“ a dekarbonizácie priemyslu, MŽP podporí aj zníženie energetickej náročnosti domov o 30 %. „Na rekonštrukciu domov prispeje štát polovicou oprávnených nákladov projektu, pričom sa žiadateľom budú núkať aj iné formy financovania.“
Sme pripravení
Organizácia Greenpeace Slovensko pre Netky uviedla, že podľa najnovšieho výskumu agentúry AKO chce takmer 70 % Slovákov prejsť do roku 2035 z využívania plynu na energiu z obnoviteľných zdrojov.
Rezort hospodárstva má niekoľko projektov, ktoré majú pomôcť slovenským domácnostiam pri prechode na OZE. Od 1. decembra 2015 sa rodinné a bytové domy môžu vďaka národnému projektu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) s názvom Zelená domácnostiam uchádzať o podporu formou poukážky na inštaláciu malých zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Od roku 2019 program pokračuje pod názvom Zelená domácnostiam II.
V pilotnom projekte bolo v prvej fáze do konca roku 2018 k dispozícii 45 miliónov eur. V pokračovaní projektu je do roku 2023 k dispozícii 48 miliónov eur. Peniaze slúžia na podporu malých zariadení na výrobu elektriny s výkonom do 10 kW (fotovoltické panely) a zariadenia na výrobu tepla, ktoré pokrývajú potrebu energie v rodinnom alebo bytovom dome (slnečné kolektory, kotly na biomasu a tepelné čerpadlá).
Veľký úspech mali tiež štátne dotácie na kúpu elektromobilov.
Zdroje zdrojov
Obnoviteľné zdroje majú svoje hranice. Podľa Greenpeace je veľkou výhodou Slovenska nevyužitý potenciál najmä v oblasti solárnej, veternej a geotermálnej energie. „Fosílne palivá pokrývajú len približne 25 % našej výroby elektriny a táto závislosť od fosílnych palív sa bude ďalej znižovať v roku 2023, kedy je naplánované ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na hornej Nitre,“ povedala Netkám Dorota Osvaldová, koordinátorka klimatickej kampane pre Greenpeace Slovensko.
V porovnaní napríklad s Nemeckom alebo Českou republikou, ktoré sú závislé od uhlia, máme veľkú výhodu. „Slovensko má príležitosť stať sa zeleným lídrom v ochrane prírody a klímy v regióne, pretože má oveľa lepšie východiskové podmienky ako naši susedia, ktorí dobu uhoľnú ešte neukončili,“ doplnila.
Rezort hospodárstva upozorňuje, že naše geografické podmienky vytvárajú limity najmä pre veternú a solárnu energiu.
„Veterne najvhodnejšie lokality ležia spravidla na hrebeňoch hôr, ale ak tie sú súčasťou prírodných chránených oblastí a národných parkov, tento veterný potenciál v týchto oblastiach nebude možné ani v budúcnosti využiť.“
Možno vás zaujme: Policajti dostanú vyše 700 ekologických áut. Koľko budú stáť?
Jednou z prekážok väčšieho rozvoja môže byť aj obmedzená kapacita pripojenia variabilných zdrojov vo výške 407 MW.
„Ako značnú bariéru pri rozvoji geotermálnej energie ako aj pri výstavbe veterných elektrární vnímame striktné pravidlá pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Každý geotermálny vrt hlbší ako 500 metrov ako aj veterné elektrárne bez rozdielu výkonu podliehajú povinnému posudzovaniu dopadov na životné prostredie,“ ozrejmilo ministerstvo.
Podľa ochranárov je politická vôľa nesmierne dôležitá, označujú ju dokonca za najväčšiu prekážku prechodu k OZE. Zmeny sa však predsa len dejú.
Budúcnosť
Minulý rok napríklad zrušili stopku, ktorá elektrine obmedzovala na 7 rokov pripájanie nových zdrojov na výrobu. „Takže zatiaľ, čo zvyšok Európy smeruje k energetickej revolúcii, na Slovensku sme dlho stáli na mieste,“ vyjadrila sa Osvaldová.
Slovensko má rozbehnutých niekoľko projektov. „O budovanie obnoviteľných zdrojov energie, či už ide o veterné elektrárne na Záhorí, fotovoltickú elektráreň, ktorá má byť postavená v areáli jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, fotovoltické panely na strechách domov či batériové uložisko slúžiace na skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov, majú záujem rôzni investori, ale aj samotné domácnosti,“ dodala.
K téme: Envirofond by mal mať jednoduchší proces poskytovania dotácií
Rezort hospodárstva potvrdil, že v súčasnosti dokončuje návrh prvej výzvy na výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov z Plánu obnovy. Vyhlásenie by malo prísť už na jar.
„Okrem propagácie zelených energií sa ministerstvo hospodárstva zameriava zvýšenou mierou na vytváranie ďalších reálne dostupných dotačných programov, ktoré energiu z OZE sprístupnia aj domácnostiam s nižšou finančnou disponibilitou,“ doplnilo ministerstvo.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies