Amazonský prales, ktorý označujeme aj ako “pľúca planéty“, je dlhé roky v ohrození. Negatívne sa ho nedotýka iba globálne otepľovanie, ale aj skaza vo forme ľudských zásahov. Masívne vyklčovanie pralesa pokračuje, čím sa zmenšuje aj životný priestor jedinečných ekosystémov. Ak sa niečo nezmení, o Amazonsky prales definitívne prídeme.
Vedci prišli v novej štúdii k záveru, že Amazonský prales sa blíži k akémusi "bodu zlomu“, kedy stratí schopnosť sa prirodzene obnovovať. Dôvodom je devastačné správanie ľudí a nadmerná ťažba dreva v pralese.
Hrozí, že Amazonsky prales vyschne do roku 2064
Ako uviedol profesor Robert Toovey Walker, ak bude odlesňovanie pokračovať v doterajšom tempe, prales sa vydrží sám obnovovať maximálne do roku 2064.
Keďže dôjde k zmene ekosystému, vlhké prostredie Amazonského pralesa sa zmení na tropickú savanu. Čo bude mať obrovský dopad na celú planétu, pretože práve prales očisťuje ovzdušie od škodlivých látok, produkuje kyslík a redukuje uhlíkové plyny v ovzduší.
Ako podotkol profesor Walker z Floridskej univerzity, odvrátiť najhorší scenár by mohlo miestne obyvateľstvo, ktoré je závislé od rieky Amazon a prístupu k vode.
Prečítajte si tiež: Odlesňovanie amazonského pralesa pokračovalo v máji rekordným tempom
Vlhké prostredie sa zmení na tropickú savanu
„Tieto obavy, ktoré stúpli po požiaroch v Amazónii v lete roku 2019, nás prinútili pozrieť sa aj na regionálne klimatické zmeny v danej oblasti, schopné vyvolať “bod zlomu“ postupne meniace vlhký dažďový prales na tropickú savanu,“ uvádzajú vedci v štúdii.
„K týmto zmenám môže dôjsť rôznymi spôsobmi, ale pravdepodobne pôjde o kombináciu priemerného ročného úhrnu zrážok a dĺžky obdobia sucha,“ konštatujú výskumníci.
„Medzi najväčšie obavy patrí zintenzívňovanie úmrtnosti stromov kvôli suchu, ale takisto aj ťažba dreva spojená s odlesňovaním a požiare,“ povedal Walker.
„Je nepravdepodobné, že Amazonský prales zostane navždy odolný voči zmenám v regionálnej klíme,“ podotkol profesor.
Najnovšia štúdia, ktorá predpovedá zmenu Amazonského pralesa, je doposiaľ najkonkrétnejším časovým údajom, s ktorým prišli výskumníci.
„Predstavte si ekosystém pralesa ako pumpu. Čerpá vlhkosť, ktorá podporuje dažde v oblasti. Ak budeme pokračovať v ničení pralesa, nebude čo čerpať, zníži sa úhrn zrážok a nakoniec sa pumpa rozbije,“ vysvetľuje Walker princíp na akom fungujú “pľúca planéty“.
Ako ďalej uviedol profesor, strávil dlhé hodiny tým, že sa rozprával s miestnymi farmármi a drevorubačmi, ktorí žijú v okolí pralesa. Tí tvrdia, že za masívne odlesňovanie môže chudoba a neefektívne narábanie s finančnými zdrojmi zo strany vlády.
Súvisiaci článok: Brazílsky prezident chce privatizovať pôdu v pralese
„Viete, ľudí, ktorí tu žijú, príliš nezaujíma biodiverzita či príroda, keď sa musia strachovať o to, či budú mať zajtra čo jesť,“ uzatvára Walker.
Vláda odmieta pomoc
K ochrane pralesa zároveň nepomáha ani rétorika súčasného brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý permanentne ignoruje odporúčania vedcov a celosvetový apel na zvýšenie jeho ochrany.
Ešte v priebehu augusta Bolsonaro odmietol 22 miliónov amerických dolárov, ktoré mu na summite G7 núkal francúzsky prezident Emmanuel Macron na záchranu Amazonskeho pralesa.
„Macron nedokáže zabrániť ani len predvídateľnému ohňu v kostole, ktorý je svetovým kultúrnym dedičstvom. Čo chce učiť našu krajinu? Brazília je demokratická, slobodná zem, ktorá nikdy nepodporovala koloniálne a imperiálne správanie, a to je možno cieľom Francúza Macrona,“ okomentoval snahu francúzskeho prezidenta Bolsonarov poradca Onyx Lorenzoni.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies