V dôsledku zranenia či choroby prídu o končatinu – nohu či ruku – státisíce ľudí. Vďaka najrôznejším protézam majú možnosť aspoň čiastočne získať späť určitú samostatnosť, nikdy sa však rozsah schopností nemôže rovnať zdravej končatine. Čo ak sa však protéza, v tomto prípade nová bionická noha, prepojí s mozgom? „Ako by som nikdy o končatinu neprišla. Bol to najšťastnejší okamih v mojom živote,“ zverila sa CNN 47-ročná Amy, ktorá pred šiestimi rokmi prišla o nohu v dôsledku popálenín.
Vo svojom živote sa 47-ročná Amy Pietrafitta učila chodiť sedemkrát. Prvýkrát ako dieťa, v roku 2018 jej však v dôsledku vážnych popálenín lekári museli amputovať ľavú nohu. Odvtedy má za sebou svoje „prvé krôčiky“ v protézach na beh, do vody, na vysokých podpätkoch, pri veslovaní i každodennej chôdzi. Jej posledné prvé kroky však boli iné.
Namiesto bežnej protézy mala nasadenú bionickú nohu, ktorá je plne prepojená s mozgom a umožňuje jej chodiť a pohybovať sa ako ktokoľvek iný s dvoma zdravými nohami. Ako sa zverila, ani nespoznala, že je medzi zdravou pravou nohou a ľavou s protézou nejaký rozdiel.
„Nemala som vôbec pocit, že by mi niekedy nohu amputovali. Akoby som o ňu nikdy neprišla. Bol to najšťastnejší okamih môjho života,“ zverila sa pre CNN. Pietrafitta bola účastníčkou štúdie novej neuroprotézy z Massachusettského technologického inštitútu, ktorá je plne ovládaná nervovým systémom.
Noha bola žene amputovaná pomocou novej techniky párovania svalov, jedná sa o takzvané agonisticko-antagonistické myoneurálne rozhranie alebo AMI, ktoré zachováva „signalizáciu“ medzi svalmi a mozgom. Neuroprotéza využíva senzory umiestnené medzi rekonštruovaným miestom amputácie a bionickou nohou na prenos elektrických signálov z mozgu.
Štúdia, ktorá bola v pondelok zverejnená v časopise Nature Medicine, ukázala, že účastníci, ktorí podstúpili špecializovanú amputáciu a vyskúšali neuroprotézu, zvýšili svoju rýchlosť chôdze o 41 percent, čo zodpovedá rozsahu a schopnostiam ľudí bez amputácie nohy. Výsledky tiež naznačili, že bionickú končatinu je možné ovládať pomocou iba 18 percent prirodzenej propriocepcie.
Podľa doktora Hugha Herra, hlavného vedúceho štúdie a spoluvedúceho Yangovho centra pre bioniku na MIT, kde výskum prebiehal, ide o prvú bionickú nohu plne ovládanú ľudským nervovým systémom, ktorá vykazuje prirodzenú rýchlosť chôdze a vzorca pohybu.
„Je to úplne prirodzené, ako by to bola končatina z mäsa a kostí. Akoby si mozog vôbec neuvedomoval, že bola končatina amputovaná, pretože dostáva bežné vnemy,“ opisoval Herr, ktorému boli po horolezeckej nehode v roku 1982 amputované obe nohy pod kolenom.
„Chceme obnoviť funkcie ľudského tela, rekonštruovať a vrátiť ľuďom to, po čom toľko túži. Nechceme iba vytvárať stále dokonalejšie robotické nástroje a zariadenia,“ zdôraznil Herr. V priebehu testovania zariadenia bolo štrnásť účastníkov štúdie rozdelených do dvoch skupín – sedem ich podstúpilo operáciu AMI, sedem nie.
Herr uviedol, že jeho tím sa usiluje o to, aby boli plne neurologicky ovládané protézy do piatich rokov komerčne dostupné. Správa z roku 2018 však odhaduje, že protézy všeobecne sú predpisované menej ako polovici ľudí po amputácii. Pacienti môžu mať podľa odborníkov problém získať vhodné dokumenty a dostatočné poistné krytie na protetické pomôcky, najmä na možnosti s pokročilejšou technológiou.
Napríklad protéza BionX emPOWER je podľa Herra jedinou motorovo poháňanou protézou na trhu – napriek tomu k nej mnoho ľudí po amputácii nemá prístup. Hoci neuroprotézy AMI zatiaľ nie sú dostupné verejnosti, samotná operácia AMI bola údajne vykonaná asi 60 ľuďom na celom svete.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies