Americká vláda uvalila sankcie na venezuelského prezidenta: Zmrazili mu všetok majetok v USA

Dôvodom sú nedeľňajšie kontroverzné voľby do ústavnodarného zhromaždenia, ktoré sa stretli s masovými protestami. USA už skôr varovalo juhoamerickú krajinu, že voľby neuzná a prezident Donald Trump sa vtedy vyjadril, že ak budú pokračovať, na rad prídu "silné a rýchle ekonomické kroky". Na základe nových sankcií má líder Venezuely zmrazený všetok majetok v USA a nesmú s ním obchodovať žiadne firmy ani jednotlivci z USA.

Sankcie na Madura v pondelok oznámil americký minister financií Steven Mnuchin, ktorý vo svojom stanovisku povedal, že "diktátoraktorý ignoruje vôľu venezuelského ľudu". "Tým, že sankcionovali Madura, dávajú USA najavo postoj k politike jeho režimu a podporu venezuelskému ľudu, ktorý chce do krajiny vrátiť úplnú a prosperujúcu demokraciu," uviedol Mnuchin.

Maduro sa na margo opatrení vyjadril, že voľby boli "hlasovaním pre prevolúciu" a že ho "sankcie od impéria nevydesia". "Nepočúvam rozkazy druhých vlád a nikdy nebudem. Sankcionujte ma, ako si len prajete, ale venezuelský ľud sa rozhodol byť slobodný a ja som nezávislý prezident slobodného národa," vyjadrila sa venezuelská hlava štátu.

Maduro je štvrtým lídrom krajiny, na ktorého sú uvalené sankcie. Okrem neho to sú sýrsky prezident Baššár al-Asad, severokórejský líder Kim Čong-un a zimbabwiansky prezident Robert Mugabe. V minulosti už USA uvalili sankcie na 13 súčasných aj minulých vládnych predstaviteľov Venezuely, aby spomínané voľby zastavili.

Venezuelský líder Nicolás Maduro chce, aby novozvolené zhromaždenie po voľbách prepracovalo ústavu z roku 1999 a posilnilo jeho právomoci. Eliminovali by sa tak posledné mechanizmy na kontrolu vládnej moci. V polovici júla sa proti týmto plánom vyslovilo 7,5 milióna obyvateľov. Vláda vyhlásila referendum za nelegitímne.

Zhromaždenie by malo začať svoju činnosť už v tento týždeň, a to v parlamente, v ktorom má od roku 2016 väčšinu opozícia. Tá sa teraz obáva straty právomocí a nastolenia diktatúry vládnej strany. Opoziční lídri preto proti zhromaždeniu vyzvali v pondelok na protesty, ktorými si chcú uctiť aj obete ostatných demonštrácií proti vláde. Tie neskôr presunuli na stredu, kedy bude prvé zasadnutie zhromaždenia.

Nedeľňajšie voľby, ktorých účasť 41,53 percenta, sprevádzali smrteľné incidenty, ktoré si vyžiadali najmenej desať obetí.