To, čo sa pravidelne opakuje, nebýva až také atraktívne z hľadiska záujmu. Prečo by sa niekto pozastavoval nad striedaním období, keď to nie je nič neočakávané, nie je to nič, čo by sa o rok opäť nevrátilo. Ľudstvo je odjakživa viac fascinované tým, čo nemôže mať, preto toľko premárnených minút, preto toľká nezmyselná bolesť.
Keď sa ale nad tým hlbšie zamyslí, pochopí sa dosť o živote a jeho zákonitostiach. Nie je totiž taká vec v stvorení, ktorá by nemala opodstatnenie.
Jar, leto, jeseň a zima - metafora úpadku, zrodu, nádhery aj škaredosti, nádeje aj pochovania snov.
Zima
Zámerne začínam studenou zimou, lebo tá je nielen najdlhšia, ale aj najkrutejšia. Symbolizuje čas skúšky. Zdá sa, akoby ten studený vzduch nemal nikdy nabrať horúčosť, až sa dopracuje k sebazničujúcemu klamu nikdy sa neskončiaceho nešťastia.
Všetko je preč, aj tá posledná pripomienka slnka. Tvár je ošľahaná vetrom, pokožka na rukách zošuverená a studenosť zalieza pod nechty. Dobrá správa je, že to tak byť nemusí. Vrstva oblečenia ochráni pred zničením tela, v čom je odkaz. Rovnako tak totiž Boh ochráni toho, kto sa k nemu neúnavne utieka, a hoc by sa topil aj na dne jamy a hrozil by mu zubami lev, môže vyviaznuť bez najmenšieho škrabanca.
Jar
Príroda zázračne ožíva. Navracia sa vtáctvo, roztápa sa sneh a vstáva sa o niečo ľahšie. Tak ako sa kriesi zamrznuté prostredie, tak Boh kriesi náde. Robí to presne tam, kde zomrela, dáva späť to, čo bolesť vzala a mení kamenné srdce na mäsité.
Leto
Noc nie je nocou, odrazu je dovolené nespať. Hrdlo nebolí, keď ním preteká sladká studená slasť a nijaká hudba nie je dosť hlasná. Vychutnáva sa, nemyslí sa na nič nedobré. Nikdy však netreba zabúdať na minulosť. Ak sa z nej nepoučí, potom sa bude opakovať, preto sa tomu vraví začarovaný kruh. Boh dáva múdrosť, rád vidí, ak sa uzatvára vzťah a teší sa z rany, ktorá sa zahojila. Nie je ani najmenej pre dušu správne, ak sa do nového púšťa nerozvážne a ak berie a berie, pričom nepremýšľa, či ten priveľký náklad udrží v dlani. Tak ako sa neodporúča prežiť leto bez prísunu tekutín, tak nie je vhodné nezapájať všemohúceho do každodennosti.
Jeseň
Tú mám najradšej, hoci sa vo všeobecnosti neteší veľkej obľube. Je najbúrlivejšia, prelína sa v nej to i ono, prší, aj je tak príjemne, že sa tenký kabát odkladá do skrine na neskôr.
Raz na každého upadne emočná smršť, večer sa zaspáva s plačom, potom sa zobúdza s akým-takým pokojom. Stačí nesprávny telefonát, jedno vyrieknuté slovo a ťažko budovaný sen sa zrúti. Nedorozumenie prejde, nastane zvrat a človek sa točí a točí.
Boh je autorom emócií, on ich vynašiel, a predsa nechce, aby ktokoľvek kráčal uväznený pod ich nadvládou. Plakať sa smie, ale nie príliš. Aj smiať sa má, ale zo správneho dôvodu. Aj strata sa má predýchať, ale nie pridlho. Okolnosť na srdce zapôsobí, ale nemá ho pomliaždiť.
Odpoveď v ročnom období, nech je akékoľvek, je vždy iba v Bohu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies