BRATISLAVA - Vďaka očkovaniu sa v súčasnosti na Slovensku vyskytuje veľmi málo infekčných ochorení, ktoré sú bežné v rozvojových krajinách. Väčšina z nich po očkovaní úplne vymizla.
História očkovania na Slovensku sa začína už v Rakúsko-Uhorsku. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836. V Česko-Slovensku sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924. Od roku 1980 sa očkovať prestalo, keďže Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila koniec výskytu tohto ochorenia na celom svete.
Priekopníci
Jedným z prvých priekopníkov očkovania proti pravým kiahňam bol Michal Schönbauer (1776–1860), rodinný lekár grófa Balassu, ktorý práve na jeho panstve v Eberharde (dnes Malinovo) v máji 1801 očkoval šesť detí. O udalosti informovali v júni toho istého roku aj noviny Pressburger Zeitung.
Ďalším priekopníkom očkovania bol Pavol Kolbany (1758–1816), ktorý práve v prílohe novín Pressburger Zeitung oboznamoval čitateľov o výhodách vakcinácie proti pravým kiahňam.
Schönbauer a Kolbany očkovali len v malom počte.
Prvé hromadné a verejné očkovanie proti kiahňam Jennerovou metódou (kravskou matériou) vykonal prešporský (bratislavský) lekár Teofil Zachariáš Huszty (1754–1806), ktorý v období od 18. júla a 5. augusta 1801 vakcinoval 63 detí.
Rozvoj
Nasledovalo očkovanie proti tetanu (1927) - povinné očkovanie bolo zavedené v roku 1958, ďalej proti záškrtu (1942), pričom od roku 1946 ako povinné očkovanie detí a od roku 1953 povinné očkovanie proti tuberkulóze.
V roku 1957 sa začalo v ČSR prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne. ČSR bola jednou z prvých krajín na svete, kde toto ochorenie úplne vymizlo. Od roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu, odvtedy sa vyskytlo niekoľko prípadov ochorenia, avšak nie sú zaznamenané žiadne úmrtia.
Čítajte tiež: Čo vlastne obsahuje vakcína proti Covid19? Je na výskum potrebné desaťročie?
Očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B sa začalo v roku 1986. Najskôr boli zaočkovaní zdravotnícki pracovníci, od roku 1989 rizikové skupiny a od roku 1998 pribudlo povinné očkovanie detí. Očkovať proti osýpkam sa začalo v roku 1969.
V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 zaviedli očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu. Očkovanie proti všetkým trom ochoreniam naraz v jednej vakcíne sa začalo v roku 1992.
Súčasnosť
V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky povinne očkujú deti proti 11 ochoreniam, ktoré v minulosti boli príčinou celosvetových epidémií. Existuje tiež možnosť nechať sa zaočkovať proti novej chrípke typu A(H1N1), infekčnej hepatitíde typu A, kliešťovej encefalitíde, kiahňam, meningokokovým infekciám, brušnému týfusu, cholere a iným prenosným chorobám.
V SR dnes funguje komplexný program prevencie prenosných ochorení - Národný imunizačný program. Je legislatívne zabezpečený Vyhláškou MZ SR o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z.z., zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Pri narodení má dieťa vrodenú imunitu voči niektorým chorobám, pretože protilátky získava cez placentu ešte v maternici a neskôr z materského mlieka. Protilátky prenesené od matky počas tehotenstva však chránia dieťa iba pár mesiacov po pôrode. U jednotlivých druhov očkovania sa zaočkovanosť detí na Slovensku pohybuje medzi 95-100 percentami.
Aj história teda ukazuje, že očkovanie proti infekčným chorobám, ktoré v minulosti spôsobovali pandémie, pomoho znížiť výskyt týchto chorôb alebo ich úpne vyhubiť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies