BRATISLAVA - Slovensko sa v Pláne obnovy a odolnosti v oblasti vzdelávania zaviazalo k viacerým legislatívnym a obsahovým zmenám, ktoré by naše školstvo mali posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Samotné napĺňanie jednotlivých cieľov formou konkrétnych míľnikov sa však ukazuje ako časovo nepripravené a vo viacerých prípadoch nereálne.
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a podpredseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Jozef Habánik (SMER – SSD) dlhodobo upozorňuje na skutočnosť, že alokované zdroje v Pláne obnovy a odolnosti dostať z tabuliek a grafov do konkrétnych projektov, si vyžaduje aktívne úsilie Ministerstva školstva smerom k samotným aktérom implementácie, t.j. školám, ich zriaďovateľom, univerzitám, SAV a ďalším vzdelávacím inštitúciám.
K pripravovanej novele školského zákona sa kriticky vyjadrili viaceré profesijné a stavovské organizácie, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, ale tiež niekoľkí tvorcovia tzv. kurikulárnej reformy. Problémy, na ktoré poukazujú sú tak vážne, že najlepšie sa javí vrátiť návrh zákona na prepracovanie. Povinné predprimárne vzdelávanie detí od troch rokov naráža na obmedzené kapacity, profesijné vzdelávanie učiteliek materských škôl sa mení na slabé inovačné vzdelávanie v rozsahu 50 až 100 hodín, bez nároku na príplatok, na financovanie asistentov učiteľov chýbajú peniaze, nový obsah vzdelávania sa má začať učiť bez pripravených učebníc, atď. Praktickým nevyriešeným problémom je rozdelenie ročníkov a predmetov do cyklov a oblastí. Doteraz úlohou učiteľov bolo voliť metódy a formy práce so žiakmi, nie kreovať obsah výchovy a vzdelávania. To je kompetencia štátu, ministerstva a na to zriadených organizácií. Preto obava z chaosu, v dôsledku rýchlych a nekomplexných zmien je úplne oprávnená.
V aktuálnom platnom znení zákona o výchove a vzdelávaní je jasne napísané, že štátny vzdelávací program sa môže, ale nemusí deliť na vzdelávacie cykly. Na druhej strane však projekt kurikula zavádza povinné celoplošné zmeny pre všetky školy od školského roka 2026/2027. Nový štátny vzdelávací program, ktorý obsahuje návrh štandardov, t.j. požiadaviek na to, čo majú žiaci ovládať na konci príslušného vzdelávacieho cyklu, zatiaľ oficiálne neexistuje (pozn. stále hovoríme iba o návrhu, ktorý sa pripomienkuje), ale už do 3. marca sa zbierajú prostredníctvom elektronického formulára prihlášky škôl so zaradením do pilotného overovania. Do pilotného programu má byť zaradených len 30 škôl, so žiakmi prvého ročníka v trojročnom cykle, a teda neexistuje žiadny časový priestor na jeho vyhodnotenie, spracovanie výsledkov a premietnutie do štandardov.
Podpredseda školského výboru Jozef Habánik vysvetľuje, že naše školstvo potrebuje nielen modernú infraštruktúru, kvalitných a ohodnotených učiteľov, ale v tejto náročnej dobe aj v legislatívnom procese širokú odbornú diskusiu a najmä „zdravý rozum“. Do parlamentu mieria viaceré návrhy zákonov z oblasti vzdelávania, ktoré bude nevyhnutné opraviť alebo odmietnuť. Výhovorky na plnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti neobstoja. Skôr, či neskôr vláda, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb, bude musieť s Európskou komisiou začať diskusiu na ich modifikáciu a aktualizáciu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies