JUBILEUM Josef Zíma dnes oslavuje 90 rokov a so smiechom konštatuje: „Som princ na dôchodku.“

Momentálne chystá narodeninový koncert v Divadle U Hasiču v Prahe, ktorý sa uskutoční 15. mája 2022 a jedinými dvoma dámami, ktoré v jeho programe vystúpia, budú Pavlína Filipovská, ktorá oslávi 28. mája oslávi 81. narodeniny  a Yveta Simonová, ktorá bude mať v novembri 84 rokov. Sprevádzať ich bude Orchester Karla Vlacha.

Známe a populárne pesničky (1982)

Pokus o samovraždu, nepravdy o väzení

Život princa Radovana v civilnom živote mal od rozprávky ďaleko. O Josefa Zímu sa stále zaujíma nielen publikum, ale aj novinári, tak je namieste otázka, či ho ešte baví poskytovať rozhovory.

„Aby som pravdu povedal, veľmi nie,“ úprimne priznáva umelec. „Mám pocit, že opakujem to isté. Viete, ja si nemôžem vymyslieť iný život, len ten, ktorý som prežil. Zaplať pán Boh za záujem, bez neho to nejde, ale ten bulvár to už nie je pre mňa.“

Na jeho narodeninovom koncerte vystúpi aj Yveta Simonová (vpravo).

Josef Zíma prežil celý život s jednou ženou –  o rok mladšou herečkou Evou Klepáčovou, ktorá sa preslávila rolou Káči v rozprávke Hrátky s čertem  a spoločne s manželom dabovali hlavné postavy v Mrázikovi – Ivanka a Nastenku. Vzťah im vydržal aj napriek tomu, že manželka trpela maniodpresívnymi stavmi a Josef Zíma sa dlhé roky staral nielen o ňu, ale aj o celú domácnosť. Dnes si dokonca objednáva nákupy cez internet a nedá na tento vynález dopustiť. Vychovali jedinú dcéru Zuzanu. Zímova manželka sa krátko po jej narodení pokúsila o samovraždu. Liečila sa u známeho českého psychiatra Jana Cimického. Spoločný život i kariéru opísala v roku 2001 v knihe Princ a Káča.  Čo však  môže bulvár vyhrabať na  bezúhonného človeka ako Josef Zíma?

„Nedávno ma zaradili medzi osobnosti, ktoré si odsedeli nejaký čas vo väzení,“ spúšťa smutnejšie a pokračuje v objasnení nočnej mory svojho života. „Tí ostatní naozaj vo väzení boli, hoci ja nie. V roku 1959 som riadil auto a kvôli mikrospánku som vrazil do stromu. Ja, Judita Čeřovská a Alenka Pánková sme sa zranili ťažko, žiaľ, režisér Jiří Jungwirt neskôr zomrel. No boli súdy, aj podmienku som dostal, aj o vodičák som na tri roky prišiel, ale rozhodne som nesedel vo väzení, ani neviem, ako to tam vyzerá. Takže ma tie nepravdy ranili.“ 

Krásnych chvíľ bolo našťastie viac, z Josefa Zímu sa stal doživotný princ.

„A to som zahral princa len  jeden jediný raz, ale v ľuďoch to zarezonovalo a rozprávka o pyšnej princeznej je taká silná, že ma sprevádza dodnes. Nie je veľa skvelých rozprávok, ktoré overil čas, ku ktorým sa vracajú aj ďalšie generácie – určite je to Princezná so zlatou hviezdou na čele, potom tá, kde hrala moja Evička – Hrátky s čertem, Soľ nad zlato s Werichom a samozrejme Tri oriešky pre Popolušku.“

Josef Zíma dychovka 1978

Rád spomína, napokon má na čo

Josef Zíma nám prezradil, že jeho koníčkom, hlavne odkedy ovdovel, je sledovanie starých českých filmov, pretože pri ich pozeraní sa prenáša duchom do doby, kedy vznikli, pospomína na rodinu. Spomienkam sa venuje rád, napokon ich má neúrekom, hlavne keď je toho, podľa vlastných slov, viac za ním ako pred ním. 

„Obzerám sa do minulosti, aj keď dnes hovoria, dopredu sa treba pozerať, ale keby nebolo dozadu, nebolo by ani dopredu,“ zafilozoval si pán Zíma. „A som rád, že mám na čo spomínať. Pochádzam z južných Čiech, tam sme pestovali rodinné vzťahy. Maminka pochádzala z deviatich detí, príbuzní, ktorí dodnes žijú, ale i nové generácie, sa raz ročne stretávame. Býva nás okolo 50 a ja sa tých mladých vypytujem, kto je od koho, neviem ich zaradiť, je ich veľa.“

Princezná so zlatou hviezdou na čele

Chcem stále spievať a účinkovať

Josef Zíma sa smeje nad otázkou, či sa mu snívalo o tom, že o neho bude záujem zo strany divákov a médií aj v deväťdesiatke?

„Prosím vás, keď som mal tridsať rokov, päťdesiatnici sa mi zdali príšerne starí, a keď som ja mal päťdesiat, hovoril som si – nebolo by zlé vydržať do šesťdesiatky,“ smeje sa umelec. „Tak si to stále „strkám“ dopredu, každý vek má svoje krásy a nešťastia. Vždy ma prikuje trochu k zemi, keď pochovávame niekoho blízkeho, známeho, uvedomujem si pominuteľnosť života. Potom idem na javisko a na dve a viac hodín zabudnem na všetky bolesti, strasti, tam ide  stranou, ľudia si ma prišli vypočuť, pozrieť sa na mňa. A to mi dodá sily, energiu a skvelý pocit. Verím, že budem ešte dlho relatívne zdravý, že budem môcť vystupovať, pretože som na tom závislý. Ja chcem spievať, chcem účinkovať, teším sa na to, milujem publikum. Zdravie to je druhá vec, ale keď budem môcť spievať a účinkovať, prenesiem sa cez všetky choroby. A zdravie želám aj mojim poslucháčom a všetkým ľuďom.“

Josef Zíma a Yveta Simonová – Sentimentální