Architektonický obraz prostredia je najmä v mestách často predmetom verejných diskusií. Niektorým ľuďom sa nepáčia nové typy budov, ktoré nezapadajú do obrazu mesta či zakrývajú panorámu, iní by najradšej zbúrali staré budovy. Napríklad pobúrenie časti spoločnosti vyvolali nové budovy tesne vedľa historickej zóny Banskej Bystrice a torza stredovekých hradieb. O vzhľade sa ľudia bavia aj inde, architekt si však myslí, že zodpovední sme čiastočne všetci.
Aj obyvatelia Ružomberka sa neraz sporia o to, ako by malo vyzerať mesto. Už mnoho rokov napr. návštevníci prichádzajúci do mesta od autobusovej stanice narazia na nedostavanú budovu na Mostovej ulici. Na vedľajšej ulici zase pribudli iné budovy.
Ocenil mladých
Peter Abonyi je známy architekt, ktorý v roku 1997 dostal napr. cenu D. Jurkoviča (s Martinom Bišťanom) za rímsko-katolícky kostol v Lomnej či ocenenie CE.ZA.AR 2012 (Cena za architektúru Slovenskej komory architektov) za administratívnu budovu v Poprade-Spišskej Teplici. Rodák z Revúcej je presvedčený, že mladí architekti na území Ružomberka pracujú kvalitne. „Robia dobrú, miestami výbornú architektúru, len územné plánovanie a povoľovanie je často poplatné ad hoc požiadavkám investorov a ich lobistov, bez dlhodobého a dôsledného plánovania komplexných dopadov na život mesta,“ dodal.
Zaberanie parkovísk
V metropole dolného Liptova je to podľa neho s plánovaním často zložité. Dotýka sa to aj strašiaka všetkých miest – parkovísk. „Je to nekonečný príbeh s plánovaním dosiaľ neexistujúceho hlavného námestia a v poslednom období škandalózna súťaž na novú plaváreň a tiež neustále zaberanie parkovacích miest bez náhrady,“ doplnil Abonyi, ktorý architektonicky stojí aj za Námestím Slobody v Ružomberku (s Martinom Bišťanom 1995), za kostolom Liptovské Sliače (s J. Hyravým 2000, kostol na snímke nižšie) či za žilinskou administratívnou budovou „Dve veže“ (2008).
Zásahy
Ateliér EnviArch sa snaží, aby ich projekty boli „v súlade s ideou trvalo udržateľného rozvoja“. Tú podporujú aj v rámci OZ EnviArch. Architekt Martin Baloga z tohto zoskupenia pripomína, že „obec riadi výstavbu prostredníctvom územného plánu obce“. Dodal, že obec nesmie vyžadovať nič nad rámec platnej legislatívy, a to ani cez zastupiteľstvo či komisie. „Vzhľad objektu (jeho architektúra) je v kompetencii autorizovaného projektanta na základe požiadavky klienta. Aj keď konečný vzhľad je ovplyvnený veľmi často práve zásahmi stavebníka (klienta) aj bez konzultácie s projektantom,“ doplnil.
Naše zrkadlo
Architekt pripomína, že hodnotenie krásy je značne individuálne a nie je jednoduché povedať, že niečo je škaredé. „Či je niečo ´dobré´ alebo ´zlé´ je vzťahová veličina, a teda musí byť porovnávaná s niečím. Toto ´niečo´ (muster, vzor) neexistuje a konečný vzhľad mesta zodpovedá úrovni spoločnosti,“ nazdáva sa s tým, že stav architektúry našich miest odzrkadľuje nás všetkých. „Je priestorovým priemetom stavu spoločnosti, jej zrkadlom. Nakoľko je pokroková, uvedomelá, ekologická, vzdelaná,“ povedal s tým, že spoločnosť nechce mať o sebe daný obraz, musí začať sama od seba. „Rovnako, ako keď sa niekomu nepáči pohľad do zrkadla, musí zmeniť seba, aby zmenil svoj odraz v zrkadle,“ uzavrel Martin Baloga.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies