Marilyn Monroe prvý raz otvorila oči v roku 1926, prvého júna sa zapísala medzi živých a všetko mala pred sebou. Ešte nik nevedel, čo z nej bude, ešte nik netušil, koľkí ju budú milovať a koľkých bude milovať ona. Asi nikto pri narodení bábätka nepremýšľa, či ten malý človek, ktorý teraz tak vrieska, bude jedného dňa šťastný, lebo všetci tak prirodzene dúfajú, že áno.
Jej matka sa zrejme ani nemala kedy nad takým niečím zamyslieť, nebola to nijaká svätica, naopak, žila veľmi búrlivo, vášnivo a tak trochu aj tajomne. Manželstvá a manželia, ktorí odišli, nepriznané otcovstvá a deti, ktoré s ňou napokon nevyrastali. Ani samotná Marilyn, vlastným menom Norma Jeane, nevedela s určitosťou povedať, kto má na jej počatí rovnaký vplyv ako matka, len sa špekulovalo a špekulovalo, ale pravdu nevyniesli na svetlo.
Psychické problémy
Marilyn sa nestala krásnou až potom, nie, vždy takou bola, ešte ako dieťa, len mala tú smolu, že jej to nik nepovedal. Nik ju nepochválil, nik nepohladil po vlasoch a nezašepkal jej zopár slov, po ktorých by sa spalo krajšie. Koniec koncov, kto by to urobil? Vari matka, ktorá sa v podstate dcéry vzdala, lebo trpela depresiami, a tak sa pre Marilyn našli miesta iba ak v pestúnskych rodinách či v sirotincoch? A otec, ktorý ju tiež odmietol, lebo sa k nej nepriznal, jej nezašepkal nijakú lichôtku a ona to tak veľmi potrebovala. A ako veľmi ju bolelo, že rodičia s ňou nie sú, že nie sú takí, akí by byť mali.
Vydatá
Podľa všetkého nielenže bola Marilyn osamelá a nechcená, ale ešte aj sexuálne obťažovaná, lebo muž z poslednej pestúnskej rodiny, do ktorej patrila, sa k nej vraj správal nevhodne. Správal sa tak, že len prispel ďalšou traumou, dal jej ďalší dôvod nikomu a ničomu neveriť.
Dovŕšila len 16 rokov, keď sa tí slávni pestúni, z ktorých jeden bol zvrhlík, rozhodli presťahovať a ju nevzali, povedali, že pôjdu len oni. A aby sa zbavili akejkoľvek zodpovednosti, aby ich nič netlačilo na svedomí ako kameň v topánkach, mladučkú ju vydali za mládenca zo susedstva. Nik sa nepýtal, či je na manželstvo pripravená, jednoducho ju potrebovali kamsi odložiť a to susedovie chlapčisko sa javilo ako dobrá voľba.
Vojna
Manželstvo nebolo ktovieaké, ale nakoniec, nikto so zdravým rozumom by ani nepredpokladal, že bude mať rozprávkový priebeh. Nebola vyslovene nešťastná, ale ani sa nechválila šťastím. A potom tá vojna, druhá, čo poplietla svet, na všetko zaútočila a jej manžel musel ísť, ako sa na vtedajších mužov aj patrilo. Ona sa, ako dobrá žena, zamestnala v továrni, kde sa udialo niečo mimoriadne. Jej krása, o ktorej sa predtým nehovorilo, lebo komplimentmi každý v jej prítomnosti šetril, uchvátila vojnového fotografa. On jej radil, on do nej vlieval odvahu, nech len skúsi šťastie, nech sa prihlási do modelingovej agentúry. Nech sa nehanbí, veď je krásna. A ona zariskovala, v agentúre dostala odporúčanie, aby si prefarbila vlasy na blond a už to bolo. Tisíce fotografií, časopisy s jej tvárou. Mala vtedy 19 rokov a konečne videli, celá krajina videla, aká je nevšedne pekná.
Film
V tom čase sa rozvíjala i jej filmová kariéra, skúsenejší povedal, aby si zmenila meno, vďaka čomu my dnes presne vieme, o koho ide, keď sa vysloví Marilyn Monroe. Nebola to nijaká hlupaňa, naopak, múdrosť jej nechýbala, ale vzdelanie áno, a keďže mala milenca, čo jej pošepkal do uška, aby sa vzdelávala, poslúchla a na univerzite študovala literatúru a filmové umenie.
Svedomito rozvíjala schopnosť diskutovať, intelektuálne debaty jej neboli cudzie, a keďže aj v herectve sa zdokonaľovala, neraz sa prihodilo, že si prepísala scenár. Nepáčilo sa jej totiž, že jej podsúvali úlohy chudobnej hlúpučkej dievčinky, mienila si divákov získať aj vážnejšími rolami.
Manželia
Čo sa manželstiev týka, tam skutočne zažívala jedno nešťastie za druhým. Vydala sa za bejzbalovú legendu menom Joe DiMaggio, z ktorého sa ale vykľul žiarlivec a hotový surovec, a potom skúsila nájsť lásku v objatí intelektuála Arthura Millera, ktorý na ňu zasa po čase reagoval chladom a ľahostajnosťou.
Oboch zvykla nazývať ocko, a človek nemusí byť ani orientujúci sa v psychológii, aby pochopil, že tým dávala najavo nevyriešené puto s chýbajúcim rodičom.
Pomery
Po nevydarených manželstvách ju krajina poznávala ako ženu, čo skáče z náručia do náručia, ako ženu, čo neodmieta niekomu splniť sexuálne chute, ak jej za odmenu sľúbi kariérny postup. Intímne sa stýkala so slávnymi osobnosťami, hľadala lásku, tak zúfalo, a tak veľmi si ona sama začala uvedomovať svoju vlastnú príťažlivosť, až sa zrejme nevidela nijako inak.
No a, pravdaže, neopomenuteľná jej jej aféra s bratmi Kennedyovcami, ach, áno, práve tá vzbudzuje zvedavosť ešte aj dnes, lebo je veľa toho, čo sa nenapísalo, čo sa nesmelo napísať.
A práve oni, bratia takí viditeľní a známi, sú doteraz obviňovaní za jej smrť, lebo tá, povedzme si úprimne, je vskutku čudná.
Mŕtva
Mŕtvu ju našli v roku 1962, mala sa predávkovať, ale nič také, čo by teóriu potvrdzovalo, sa v byte nenašlo. Ani pohár, lebo keby lieky vypila, predsa by ich musela aj čímsi zapiť, aj pitva dopadla zvláštne a vlastne všetko, úplne všetko, vyzeralo ako kamufláž. Lenže nik nič nepotvrdil, a tak sa roky od tragédie trúsia len domnienky. Ako to bolo naozaj? Zabili ju bratia či iný milenec? Alebo sa skutočne rozhodla na onen svet pobrať sama, lebo nezvládala to citové vypätie, ten smäd duše, ktorý nie a nie sa naplniť? Otázka, na ktorú zrejme nebudeme mať odpoveď nikdy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies