Ľudskoprávne mimovládky spísali pre politikov zoznam opatrení, zahŕňajú Rómov i migrantov

Týkajú sa ochrany ľudských práv, Rómov, LGBTI menšiny, žien, migrantov ako aj zdravotne postihnutých, agentúru SITA o tom informovala Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK). So svojimi opatreniami minulý týždeň iniciatíva oslovila všetky štatisticky významné politické strany, a teda tie, ktoré sa bežne vyskytujú v prieskumoch volebných preferencií, poznamenala.

"Vyzvali sme ich na zaradenie týchto opatrení do svojich programov," uviedla s tým, že dokument je verejný a je k dispozícii všetkým politickým stranám. Dokument je rozdelený na šesť častí - Ochrana ľudských práv, Rómska menšina, LGBTI ľudia, Práva žien, Migranti a migrantky a Ľudia so zdravotným postihnutím. Mimovládky navrhujú napríklad obnovenie inštitútu podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny či prijatie nového zákona o Národnom stredisku pre ľudské práva. V prípade Rómov rieši iniciatíva napríklad prístup k pitnej vode, zdravotnej starostlivosti či vzdelávaniu, dôležitá je však i zamestnanosť či sociálne veci.

LGBTI ľudia by mali mať zas právo na životné partnerstvá, vytvorený by mal byť takisto vládny akčný plán pre práva LGBTI ľudí. Podstatná je takisto urýchlená ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru, ktorý sa týka predchádzania násilia na ženách. V časti o migrantoch mimovládky navrhujú dôsledne implementovať politiku na integráciu migrantov či zriadiť poradný orgán cudzincov pri ľudskoprávnej rade vlády. Za dôležité iniciatíva považuje i zlepšenie komunikácie o utečencoch. V prípade zdravotne postihnutých ľudí navrhuje napríklad podporu uznania a používania posunkového jazyka.

"Spoločne sa snažíme vytvárať z našej krajiny miesto, kde sa každý a každá môže cítiť dobre a rešpektovane," vysvetlila Lajčáková. Preto sa podľa nej mimovládne organizácie dohodli, že pripravia zoznam veľmi konkrétnych návrhov, čo by mali politici robiť. "Rozhodli sme sa ich osloviť ešte počas príprav politických programov. Nie všetky strany majú odborné kapacity pokrývať tieto témy. My im ponúkame postupy, ktoré vychádzajú z dlhoročných skúseností našich organizácií," doplnila pre agentúru SITA s tým, že nejde o konečný výpočet opatrení, ale tie, ktoré si myslia, že sú najakútnejšie.

Cieľom ľudskoprávnych mimovládiek je, aby sa politici ich opatreniami zaoberali a presadili ich do praxe. "Prostriedok, ktorý sme zvolili, je pomoc pri zvyšovaní kapacít politických strán riešiť takého náročné témy, pričom predvolebné obdobie sa nám zdá byť najvhodnejšie. Myslíme si, že strany, ktoré sa dostanú k moci, budú lepšie pripravené naštartovať zmeny," vysvetlila Lajčáková. Iniciatíva verí, že sa jej podarí ovplyvniť verejnú aj politickú diskusiu tak, aby bola o konkrétnych riešeniach komplikovaných tém, vychádzajúc z praxe na Slovensku či v zahraničí, a nielen o domnienkach či dokonca populizme.

Iniciatíva Slovensko pre všetkých je prvá na Slovensku, ktorá spája organizácie zastupujúce rôzne znevýhodnené skupiny. "Rôzne menšiny totiž spája to, že sú vnímané ako niečo nenormálne, čo do spoločnosti nepatrí. Ich požiadavky sú síce odlišné, no spája ich to, že sa chcú cítiť dôstojne a rešpektovane. Ak sa spoja, vytvoria väčšinu, ktorá by mala zaujímať politikov," dodala na záver Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.