Národná banka Slovenska má výhrady k rodičovskému bonusu

Podľa centrálnej banky by sa tým minimalizovali negatívne fiškálne vplyvy a nepreskúmané vplyvy na rodinnú a sociálnu politiku. Fiškálny vplyv zavedenia rodičovského bonusu považuje NBS za neprimerane vysoký, čím sa ohrozuje dlhodobá udržateľnosť verejných financií.

Prečítajte si: Sulíkovo ministerstvo nesúhlasí so zavedením rodičovského bonusu

„S rodičovským dôchodkom je spojené množstvo negatívnych alebo nepreskúmaných vplyvov na rodinu a sociálnych vplyvov," uviedla centrálna banka v zásadnej pripomienke k návrhu novely zákona o sociálnom poistení.

Nastavený rodičovský dôchodok môže podľa NBS zakladať motiváciu mať dieťa neskôr. „Z hľadiska príjmov totiž rodič maximalizuje svoj čistý kumulatívny príjem, ak sa nedožije toho, že jeho dieťa pôjde do dôchodku a nebude ekonomicky aktívne."

NBS tiež chýba riešenie situácie, keď rodičia vychovali dieťa, ale to pracuje v zahraničí. Upozorňuje aj na motiváciu rodičov svoje deti odhovárať od toho, aby mali potomkov, aby nevypadli z pracovného trhu a neznižovali si vymeriavací základ na ich rodičovský dôchodok. Centrálna banka tiež žiada zaviesť strop na maximálnu výšku rodičovského dôchodku. „Neohraničený rodičovský dôchodok nemá žiadny charakter solidarity a bude zvyšovať príjmovú nerovnosť dôchodcov." 

Prečítajte si: Rodičovský bonus má byť len 0,5 percenta z príjmov

Centrálna banka má výhrady aj k nastaveniu sumy predčasného starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok po odpracovaní 40 rokov. Suma riadneho dôchodku by sa mala v tomto prípade podľa NBS znižovať o 0,4 percenta za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Navrhované znižovanie dôchodku o 0,3 percenta považuje NBS za nedostatočné. „Príliš nízke krátenie by znamenalo výrazne vyššiu celoživotnú kumulatívnu hodnotu vyplatených dôchodkov, ktorá by bola motiváciou opúšťať trh práce skôr, ako v prípade aktuálne férového krátenia výšky predčasného starobného dôchodku."

NBS navrhuje zmeniť hranicu odpracovaných rokov, ako podmienky pre nárok na predčasný dôchodok v priamej úmere so zmenou strednej dĺžky života. Alternatívnym riešením by podľa centrálnej banky bolo, aby sa minimálna výška novopriznaného predčasného dôchodku, ktorá je aktuálne nastavená plošne ako 1,2-násobok životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, odvíjala od počtu rokov, ktoré poistencovi zostávajú do dosiahnutia dôchodkového veku.

Zásadnou pripomienkou NBS je tiež zachovanie maximálnych vymeriavacích základov na platenie sociálnych odvodov na súčasnej úrovni 7-násobku priemernej mzdy na Slovensku. „Zrušenie maximálnych vymeriavacích základov nežiaduco zvýši odvodové zaťaženie práce bez primeranej kompenzácie inými opatreniami." uviedla centrálna banka.

Do navrhovanej novely zákona žiada NBS zakomponovať aj kritériá dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a prípadné korekčné mechanizmy. Podľa centrálnej banky by sa totiž nemalo upúšťať od pôvodného zámeru transparentne nastaviť kritériá dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a korekčné mechanizmy v prípade vysokého rizika udržateľnosti.

Od začiatku roka 2023 by sa mal na Slovensku zaviesť rodičovský bonus. Dieťa pracujúce na Slovensku bude môcť odviesť každému rodičovi na penzii 2,5 percenta z hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu. Vychádzať sa pritom bude z príjmov dieťaťa spred dvoch rokov. Zavedenie rodičovského bonusu je súčasťou návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý rezort práce koncom júla predložil do pripomienkového konania.

Maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie sa má zrušiť. Podľa ministerstva práce a sociálnych vecí sa to negatívne dotkne menej ako 50-tisíc ľudí zarábajúcich viac ako 7-násobok priemernej mzdy na Slovensku. Tento krok chce rezort práce kompenzovať tým, že sa zvýši maximálny vymeriavací základ na výpočet nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti zo súčasného 2-násobku na 2,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku.