Jedna dáma, ktorej oblečenie ako i spôsob bývania svedčili o bohatstve, sa cez deň ponášala na všetky ostatné ženy jej spoločenského postavenia, ale akonáhle sa priblížil večer, vždy pokľakla, aby sa prihovorila Bohu.
Robila to s dobrým úmyslom, vlastne ju viedla láska, a aj keď sa občas v rozhodnutiach pošmykla, vždy sa rada nechala napraviť slovami zaznačenými v Biblii. Obzvlášť tvrdo na ňu, z času na čas, doliehala závisť, najmä keď videla iné kresťanské ženy, porovnávala sa, hľadala odchýlky a sama sebe tak kradla toľko hľadaný pokoj.
Sen
V jednu noc sa jej prisnil sen, v ktorom sa ako keby jej osobnosť nie rozdvojila, ale rovno roztrojila. Veru tak, hľadela na seba ako na tri rozličné ženy, a každej z nich sa prihodilo čosi iné. Všetky tri kľačali, hlavy sklonené, ústa otvorené na vzdanie úcty svojmu tvorcovi.
Tu sa zjavil Boh, obzrel si tváre, i sa otcovsky usmial a postupne prichádzal, zaujímal postoje a inakšie prístupy. Voči prvej sa zachoval veľmi veľkoryso, objal ju, povedal niekoľko slov povzbudenia a priložil i pekné písmená o nádeji. K druhej sa rovnako tak priblížil, s porozumením na ňu hľadel, prikyvoval a len sa usmieval. No ale tá tretia, tá, aspoň tak sa zdalo, obišla najhoršie. Boh jej venoval rýchly pohľad a trochu sa vzdialil. Nedal jej jediný dotyk, jediné slovo, nič.
Výčitky
Dáma vo sne začala trpieť výčitkami a hneď sa aj ponáhľala vmiesť ich do Božej tváre.
„Prečo si to urobil? Vari tú tretiu neľúbiš?“
Boh tíško odpovedal, ale dosť zrozumiteľne a nedala sa prehliadnuť ani láskavosť v Jeho hlase.
„Nie, ľúbim každú z nich rovnako vrúcne a naliehavo. Každá je ale na inej úrovni vzťahu so mnou, každá má inú osobnosť. Tá prvá neustále potrebuje uistenia o mojej láske, preto ju musím často objímať, kým sa mi nenaučí plne dôverovať. K druhej prichádzam s dôverou, nielen ona verí mne, ale i ja jej. Môžem jej zveriť akúkoľvek úlohu a viem, že ju vykoná. No a tá tretia, tá práve prechádza skúškou. Mienim ju veľmi povýšiť, a tak som si ju zdanlivo nevšímal, aby som sa uistil, že je pripravená na veľké veci, čo pre ňu mám.“
Dáma sa hneď po vyrieknutí odpovede prebudila, tep zvýšený, myseľ odľahčená. Ani si neuvedomila, že jej porovnávanie a s tým súvisiace otázniky natoľko klepocú v rozume. Ale odvtedy, veru odvtedy sa nikdy viac neznížila k súťaživosti. Mala na zreteli Božie poučenie a prikladala si ho pred oči, kedykoľvek to bolo potrebné. Boh vyriešil všetko po svojom a ona len ďakovala a ďakovala, že ju zbavil bremien.
Mohlo by vás zaujímať: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Ak by sme úplne pochopili, aký je Boh geniálny otec, naše životy by boli iné
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies