Väčšina roku 2024 sa viedla spormi o elektrické vozidlá (EV). Práve to negatívne poznamenalo hospodárske a obchodné väzby medzi Čínou a Európskou úniou (EÚ). Čína a Európa sa však aj napriek tomu snažia nájsť rovnováhu.
Napriek tomu, že sa to začalo ako vyšetrovanie zo strany EÚ, koncom roka 2023 to všetko vyústilo do celoročného konfliktu s dodatočnými clami, ktoré EÚ uvalila na elektrické vozidlá vyrobené v Číne. Vzhľadom na stále prebiehajúce rokovania je však jasné, že ani jedna strana nie je pripravená vzdať sa hľadania cesty vpred.
Čínski výrobcovia áut kedysi považovali Európu za otvorený a perspektívny trh. „Netrhové“ opatrenia EÚ však narúšajú ich dôveru. Správa, ktorú zverejnila Čínska obchodná komora pri EÚ (CCCEU) v spolupráci s globálnou poradenskou spoločnosťou Roland Berger, vykresľuje triezvy obraz napätých väzieb a rastúceho znepokojenia medzi čínskymi podnikmi.
Správa založená na štvormesačnom prieskume a hĺbkových rozhovoroch s približne 200 čínskymi podnikmi v EÚ zdôrazňuje, že neistota z ich strany narastá. Čínske podniky vyjadrili obavy z rastúcej politizácie komerčných sektorov a naliehali na EÚ, aby vytvorila spravodlivé, transparentné a predvídateľné trhové prostredie pre zahraničné podniky.
Medzitým bruselský ekonomický think-tank Bruegel v inej správe uviedol, že clá EÚ na čínske batériové elektrické vozidlá sú chybou, ktorá spôsobí viac škody ako úžitku. Tieto obchodné spory medzi EÚ a Čínou môžu mať celkový negatívny vplyv na krajinu. Okrem sektora elektrických vozidiel čelia rôznym výzvam v EÚ aj iné priemyselné odvetvia ako napríklad výroba batérií, solárne panely, veterné turbíny a vodíková technológia.
Chorvátsky analytik Mladen Plese v rozhovore pre agentúru Xinhua uviedol: „Vysoké clá na čínske elektromobily nie sú pre budúce európske hospodárstvo prospešné. V záujme každého v Európe je spolupracovať s Čínou."
Denis Depoux, globálny výkonný riaditeľ spoločnosti Roland Berger, sa k tejto situácii vyjadril: „Ekonomické vzťahy medzi Čínou a Európou skutočne čelia novým výzvam. Komplexné postavenie Číny v EÚ núti podniky, aby sa pohybovali v nepredvídateľnej a krehkej rovnováhe.“
Aj napriek tomu však Čína ďalej prehlbuje obchodovanie s EÚ, čím ukazuje svoju vytrvalosť a odolnosť.
Zahraničný obchod Číny s EÚ dosiahol v prvých troch štvrťrokoch roku 2024 hodnotu 4,18 bilióna jüanov (554,99 miliardy eur), čo je medziročný nárast o 0,9 percenta. Podľa údajov CCCEU od roku 2024 priemerný denný objem bilaterálneho obchodu prekročil 2 miliardy eur.
Nákladná vlaková doprava medzi Čínou a Európou je znakom čínskej odolnosti. Sieť nákladných vlakov v súčasnosti zasahuje do 224 miest v 25 európskych krajinách. Navyše, do 15. novembra prekročil kumulovaný počet jázd nákladných vlakov medzi Čínou a Európou 100 000 od ich založenia pred 13 rokmi, čo podčiarkuje trvalú silu tohto ekonomického prepojenia.
Liu Jiandong, predseda CCCEU, sa k tejto problematike vyjadril nasledovne: „Napriek narušeniam geopolitickej dynamiky a ekonomickým výkyvom, bilaterálne vzťahy medzi Čínou a EÚ a hospodárska a obchodná spolupráca naďalej preukazujú pozoruhodnú odolnosť, obrovský potenciál a živú vitalitu v turbulentných časoch." Podľa údajov CCCEU v celej Európe pôsobí viac ako 2 800 čínskych podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 270 000 miestnych pracovníkov.
Čínsky gigant na výrobu batérií CATL a firma na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov Envision Energy založili továrne v európskych krajinách ako Nemecko, Maďarsko a Francúzsko, čím posilnili miestnu infraštruktúru čistej energie.
Podľa prieskumu, ktorý zverejnila Nemecká obchodná komora v Číne, veľká väčšina nemeckých spoločností plánuje zachovať svoje prevádzky v Číne, pričom mnohé z nich majú v úmysle zvýšiť investície v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Správa Business Confidence Survey za rok 2024/25, ktorá sa uskutočnila medzi 3. septembrom a 8. októbrom a ktorej účastníkmi bolo 546 členských spoločností, odhalila, že 92 percent nemeckých firiem má v úmysle pokračovať vo svojej činnosti v krajine. Napriek problémom na trhu len 0,4 percenta zvažuje odchod.
Clas Neumann, predseda predstavenstva Nemeckej obchodnej komory vo východnej Číne, povedal: "Nemecké spoločnosti riešia súčasné výzvy na trhu, pričom sa snažia zmierniť riziká a zároveň využiť príležitosti, ktoré sa ponúkajú."
Vzťahy medzi Čínou a EÚ sú strategicky významné, pričom majú široké perspektívy rozvoja. Čína je najväčšou rozvojovou ekonomikou na svete a EÚ je najväčšou úniou rozvinutých krajín. Spolupráca medzi Čínou a Európskou úniou dlhodobo pôsobila ako stabilizujúci prvok v neustále sa meniacom globálnom prostredí, pričom prinášala do medzinárodného systému významnú mieru istoty.
Obe strany majú tiež hlboko integrované priemyselné a dodávateľské reťazce. Ako povedal vedúci čínskej misie pri EÚ Cai Run na fóre EÚ-Čína, ktoré sa konalo minulý mesiac v Bruseli: „EÚ a Čína by sa mali postaviť skôr ako partneri než ako rivali. Mali by posilniť pragmatickú spoluprácu namiesto toho, aby sa usilovali o „oddeľovanie“, a mali by spolupracovať na tom, aby svetu priniesli väčšiu stabilitu a istotu, a nie pridávanie zložitosti."
Napriek výzvam prináša blížiaci sa rok 2025 dôvody na optimizmus. Oslavy 50. výročia diplomatických vzťahov medzi Čínou a Európskou úniou predstavujú významný míľnik, ktorý spája minulosť s budúcnosťou a ponúka príležitosť na prehĺbenie obojstranne prospešnej spolupráce.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies