Vedci na celom svete sú nadšení. Výskumnému tímu sa totiž podaril prevratný objav. Objavili približne 210-tisíc rokov staré pozostatky tzv. človeka rozumného. Ide o najstarší nález svojho druhu mimo Afriky.
Úlomok zo zadnej časti lebky objavili odborníci v nemenovanej gréckej jaskyni ešte v 70. rokoch minulého storočia. V tomto období však veda nebola tak ďaleko, aby bola schopná presne vyhodnotiť vek podobného artefaktu. Vtedy ho označili za pozostatok človeka neandertálskeho, ktorý sa v Európe objavil oveľa skôr. Najnovšie technické metódy a komparatívny výskum ale ukázali, že tieto pozostatky nepatria neandertálcovi, ale druhu Homo sapiens sapiens.
Podľa najnovších zistení bol teda človek rozumný v Európe o približne 50-tisíc rokov skôr, než sa pôvodne predpokladalo. Pre odborníkov je však stále veľkou záhadou, čo presne sa stalo s touto populáciou Homo sapiens sapiens, pretože po sebe nezanechali žiadnych dodnes žijúcich potomkov. V tomto prípade išlo s najväčšou pravdepodobnosťou len o istú skupinu, ktorá sa na našom kontinente zdržala iba dočasne, a to dávno pred tým, než sa im ho podarilo celý obsadiť. Takto pred približne 45.000 - 35.000 rokmi Homo sapiens sapiens úplne vytlačili z Európy neandertálcov, s ktorými však predtým niekoľko milénií spolunažíval a plodil zmiešané potomstvo.
Podľa vedeckej štúdie z roku 2010 majú ľudia európskeho a ázijského pôvodu v prípade jednotlivcov približne dve percentá neandertálskej DNA, pričom v celej populácii ľudstva prežíva približne 20 percent neandertálskeho genómu. Stopy neandertálskej DNA však nemajú ľudia pôvodom zo subsaharskej Afriky.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies