Osobný mesačný príjem klesol takmer tretine Slovákov, viac ako pätina si prilepšila

Konkrétne 6% respondentov prišlo o celý alebo takmer celý príjem, 10% o jeho väčšinu a 13% uviedlo, že prišlo o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu. Naopak, takmer polovici (49%) Slovákov sa príjem nezmenil a viac ako pätina (22%) dosiahla počas minulého roka dokonca vyšší príjem. Vyplýva to z prieskumu1 agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank.

Výsledky prieskumu ukázali, že osobný mesačný príjem počas minulého roka poklesol najmä ľuďom, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností. O svoj celý príjem alebo jeho časť prišlo 42% respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 EUR a rovnako, teda 42% opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 801 do 1 100 EUR.

„Náročná ekonomická situácia najťažšie dopadá práve na tie domácnosti, ktoré pociťovali finančné problémy aj v nedávnom období v čase krízy. Častokrát ide o ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší osobný príjem. Tieto domácnosti sa tak často dostávajú do kolotoča ekonomických problémov, z ktorého sa len ťažko dokážu bez pomoci dostať,“ konštatuje Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry Focus.

Dobrou správou je, že v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami má znižovanie osobného mesačného príjmu klesajúcu tendenciu. V roku 2021 uvádzalo pokles príjmu, vtedy v súvislosti s koronakrízou, 32% respondentov a v roku 2022 klesol príjem 31% opýtaných. Naopak, zvyšovanie osobného mesačného príjmu postupne narastá (v 2021 – 11%, v 2022 – 17%).

Tretina Slovákov nemá žiadnu finančnú rezervu

Viac ako dve tretiny (69%) Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou. Viac ako pätina (22%) opýtaných má vytvorenú rezervu približne vo výške jedného mesačného platu a ďalšia takmer pätina (18%) má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich výplat má usporené desatina (11%) a 18% opýtaných má odložených viac ako šesť mesačných platov.

Naopak, finančnú rezervu nemá takmer tretina (31%) respondentov. V prípade náhleho výpadku príjmu alebo iných nečakaných výdavkov sa môžu dostať do nepríjemnej situácie najmä Slováci s nižším vzdelaním. Peniaze pre prípad núdze nemá 57% opýtaných s ukončeným základným vzdelaním a 43% so stredoškolským vzdelaním bez maturity.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom zostala výška vytvorenej finančnej rezervy na rovnakej úrovni ( v roku 2022 - 69%,  v roku 2023 - 69%), čím sa zvýšila o 6 percentuálneho bodu  oproti roku 2021 (63%).

„Pozitívnou správou je, že percentuálny podiel Slovákov, ktorí v súčasnosti disponujú usporenými finančnými prostriedkami, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom neznížil, zostal na rovnakej úrovni a zvyšné ukazovatele majú pozitívne stúpajúcu tendenciu. Vytváranie rezervy pre prípad núdze je veľmi dôležité a to nielen v aktuálnom období. Našim klientom preto odporúčame, aby mysleli aj na nepredvídateľné okolnosti. Pre mnohých môže ísť o náročnú úlohu, ale naozaj si stačí počas celého roka priebežne odkladať aj drobné sumy, napríklad aj s využitím nášho produktu mSporenie,“ hovorí Robert Chrištof, generálny riaditeľ mBank Slovensko.